2014-06-06 15:12:26

Joseph Ratzinger: Iba zjednotená Európa môže mať hlas v dejinách a v budúcnosti


Denník L´Osservatore Romano vo svojom vydaní zo 6. júna prináša pri príležitosti 70. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii článok s názvom „A vy, čo robíte pre mier? Jeho obsahom je príhovor Josepha Ratzingera z roku 2004, ktorý predniesol na nemeckom cintoríne v La Cambe (Caen), keď ako prefekt Kongregácie pre náuku viery a dekan kardinálskeho zboru reprezentoval pápeža Jána Pavla II. pri oslavách 60. výročia vylodenia v Normandii v Caen a Bayeux. Autor pripomína historické súvislosti a význam spravodlivého povojnového riešenia, pri ktorom sa vďaka Marshallovmu plánu dostala Nemecku príležitosť k obnove a dosiahlo sa zmierenie medzi Nemeckom a Francúzskom. Výročie historických bojov je pre Josepha Ratzingera momentom spytovania svedomia, ale aj momentom hlbokej vďačnosti, pretože, ako píše, „z týchto hrobov sa zrodilo zmierenie“. Hovorí pritom o dôstojnosti vojakov padlých na oboch stranách. V druhej časti svojho príspevku sa zamýšľa nad úlohou kresťanstva v povojnovom procese, ktorý viedol k obnove Nemecka a zrodu zjednotenej Európy, pričom pripomína mená Adenauera, Schumana, De Gasperiho a de Gaullea. Prinášame preklad spomínanej časti:

„Vyznačovali sa objektívnosťou, inteligenciou a zdravým politickým realizmom. No tento realizmus zakorenený v pevnej pôde kresťanského étosu, ktorý oni uznávali ako étos rozumu, étos vyčíreného a jasného rozumu. Dobre vedeli, že politika nemôže byť iba čistým pragmatizmom, ale musí byť morálnou záležitosťou: cieľom politiky je spravodlivosť, a - spolu so spravodlivosťou - pokoj.

Politický poriadok a samotná moc musia vychádzať z fundamentálnych kritérií práva. No ak podstatou politiky je umravnenie moci a poriadok, ktorý vychádza z princípov práva, potom v jej báze nachádzame základnú etickú kategóriu. Avšak odkiaľ pochádzajú základné princípy spravodlivosti? Kde ich môžeme nájsť?

Týmto mužom bolo celkom jasné, že Desatoro prikázaní je medzníkom spravodlivosti, odkazom platným pre všetky doby a oni čítali, prehĺbili a znovu interpretovali tento odkaz vo svetle kresťanského posolstva.

Historická rola kresťanskej viery v tom, že dala život Európe, je nepopierateľná. Veľkou zásluhou kresťanstva je nielen zrod Európy po sklonku grécko-rímskeho sveta a po období barbarských invázií. Aj po druhej svetovej vojne má znovuzrodenia Európy svoj koreň v kresťanstve a teda v zodpovednosti pred Bohom: sme si vedomí, že toto je najhlbší základ právneho štátu, ako to bolo jasne napísané v našej nemeckej ústave, zrodenej po páde nacizmu.

Kto chce dnes stavať Európu ako baštu práva a spravodlivosti, ktorá by bola platná pre všetkých ľudí každej kultúry, nemôže sa odvolávať na akési abstraktné myslenie, ktoré nevie nič o Bohu, ktoré nepatrí k nijakej konkrétnej kultúre, ale nárokuje si merať všetky kultúry vlastným metrom úsudku. Ale o aký meter úsudku ide? Akú slobodu môže garantovať myslenie tohto typu, čo môže odmietnuť?

Aj dnes sú zodpovednosť pred Bohom a zakorenenie vo veľkých hodnotách a pravdách kresťanskej viery - v hodnotách, ktoré idú poza jednotlivé kresťanské vierovyznania, pretože sú spoločné pre všetkých - nepostrádateľnými silami na budovanie takej zjednotenej Európy, ktorá bude oveľa viac než len jednotným ekonomickým blokom: bude komunitou práva, baštou práva, nie pre seba samú, ale pre celé ľudstvo.

Mŕtvi z La Cambe sa obracajú k nám: sú v pokoji Božom, ale naďalej sa nás spytujú: ‚A vy, čo robíte pre mier?‛ Varujú nás pred štátom, ktorý môže stratiť základy práva a odrezať sa od svojich koreňov. Pamäť bolesti a zla druhej svetovej vojny spolu s pamäťou veľkej histórie zmierenia, ktoré sa vďaka Bohu v Európe potvrdilo, nám ukazujú, kde sa nachádzajú tie sily, ktoré môžu uzdraviť Európu a svet. Len ak dovolíme Bohu vstúpiť do sveta, zem sa môže rozjasniť a svet môže byť ľudským.“ -zk, jb-









All the contents on this site are copyrighted ©.