Deklarácia katolícko-pravoslávneho fóra o pozícii kresťanstva v Európe
„V Kristovi nachádzame náš zdroj inšpirácie, ktorá nás obnovuje a privádza nás
k väčšiemu pocitu zodpovednosti v Európe a v dnešnom svete.“ Takto sa končí záverečné
vyhlásenie, schválené účastníkmi 4. európskeho pravoslávno-katolíckeho fóra, ktoré
sa konalo od 2. - 6. júna v Minsku, hlavnom meste Bieloruska. Jeho účastníci sa sústredili
na tému „Náboženstvo a kultúrna rozmanitosť: Výzvy pre kresťanské cirkvi v
Európe.“ Zvolená téma zohľadňovala požiadavky prichádzajúce z komunít, ktoré sa
cítia silne spochybňované morálnymi a kultúrnymi zmenami v Európe.
Deväť bodov
záverečnej spoločnej deklarácie rozvíja niektoré z otázok prerokovaných počas zasadnutia:
„Naša správa chce byť v prvom rade znamením radosti a nádeje pre všetkých tých,
ktorí sa podieľajú na plnení poslania Cirkvi. Zdieľame podmienky života všetkých Európanov
v tejto ekonomickej a kultúrnej kríze a vieme, že mnohí z nich trpia a hľadajú slová,
ktoré by dali zmysel ich životu. Skutočne tam, kde bola vytlačená viera a kresťanská
morálka, pocit prázdnoty mnohých vedie k zúfalstvu a nihilizmu. Cirkev ponúka
konzistentné hodnoty obsiahnuté v Kristovom človečenstve, ktoré je zdrojom
všetkých skutočných hodnôt. Cirkev preto vyzýva svet, aby sa nechal premieňať
prostredníctvom modlitby, náboženstva a kresťanského svedectva.“
Účastníci
fóra zdôrazňujú, že neexistuje žiadny rozpor medzi zásadami evanjelia a ľudskými hodnotami,
a že viera v Krista podporuje prvky pravdy a dobroty v rôznych kultúrach. V záverečnom
dokumente píšu: „Naše kresťanské cirkvi Východu a Západu sa neboja
kultúrnej rozmanitosti. Od svojho založenia bola Cirkev kultúrne pluralitná. Existovalo
niekoľko kultúrne rozdielnych prístupov medzi Kristovými učeníkmi, napríklad medzi
tými, ktorí hovorili aramejsky, a tými, ktorí hovorili po grécky. «Dary milosti sú
rozličné, ale Duch je ten istý» (1 Kor 12,4). Kresťanstvo ohlasuje Kristovo
evanjelium v rôznych ľudských kultúrach.“
Autori deklarácie prehlasujú,
že v tejto perspektíve „právne predpisy, ktoré podporujú náboženskú ľahostajnosť,
relativizmus alebo synkretizmus, aj v mene tolerancie, majú tendenciu znižovať na
súkromnú sféru to právo, ktoré je základom dôstojnosti človeka“.Naopak „podporovanie náboženskej slobody znamená pre kresťanské cirkvi
viesť ekumenický dialóg bez obracania na vieru, bez fundamentalizmu, bez uvoľnenej
morálky“. Rovnako je známe, že „novodobý odstup medzi kresťanstvom a
prevládajúcou mentalitou má vážne dôsledky pre budúcnosť inštitúcií a života
v Európe“. Preto sa v záverečnej deklarácii z Minsku zdôrazňuje, že „kľúčom k
slobode“ je uvedomiť si, že „nemôžeme svojvoľne disponovať všetkým, akoby sme my
sami boli tvorcami“. (Zdroj: L’Osservatore Romano) -jk-
Foto: Účastníci
4. európskeho pravoslávno-katolíckeho fóra v Minsku