Zamyslenie P. Bubáka k 5. veľkonočnej nedeli

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD k 5. veľkonočnej nedeli cyklu A (Jn 14,15-21): Cesta, pravda, život

Milí priatelia, evanjelium nasledujúcej Piatej veľkonočnej nedele nás vedie k podstate našej viery. Akosi nepriamo nám kladie otázku: O čom presne je naša viera? Čoho sa vlastne týka? Čo presne nasledujeme? Skúsme sa teda týmito otázkami vo svetle nedeľného evanjelia zaoberať. Čo teda vo svojej viere nasledujeme? Skôr, než si na túto otázku odpovieme, bude asi dobré si vyjasniť, čo určite nenasledujeme. Aspoň teda nie v prvom rade.
1) Nie sme nasledovníkmi myšlienky. Hoci myšlienky, ktoré sa nachádzajú v Písme a v našej kresťanskej tradícii sú pekné a príťažlivé, nás nepritiahli myšlienky. Sú ľudia, ktorým sa páči, ako oni hovoria, kresťanstvo ako filozofia. Je logické a príťažlivé. Máme veľa ľudí aj mimo Cirkvi, ktorí sú nadchnutí myšlienkami a učením Ježiša Krista. Napríklad indický velikán a štátnik Mahatmá Gándi. No aj keď je dôležité poznať učenie a myšlienky kresťanstva, toto nemôže byť dôvodom, pre ktorý som, ja či ty, kresťanom. Ak by bolo, potom treba vedieť, že sme na polceste. Aj iné náboženstvá oplývajú peknými myšlienkami. Kresťanstvo nám ponúka niečo omnoho viac, než dobre vypracovaný myšlienkový systém.
2) Nie sme nasledovníkmi ani morálneho systému, hoci morálny systém, ktorý je založený na evanjeliách je ohromný a vždy, keď sa zachovával, sa ukázal ako naplno účinný. Američania vraj, aj keď sú osobne neveriaci, dávajú svoje deti radi do katolíckych škôl. Robia to v presvedčení, že tam dostanú dobrú výchovu. Boja sa výchovy v štátnych školách, kde je to vedené bez jasných vyhranených morálnych princípov a formulácií, a to preto, lebo štátne školy, ktoré sa musia riadiť ústavou, svojim žiakom ponúkať tzv. „bezhodnotovú“ výchovu. Podľa nej sa každý musí sám rozhodnúť pre hodnoty, ktoré chce, až keď dospieva. Ľudia si ale uvedomujú, že takto to nefunguje. Mládež treba formovať v jasných hodnotách od detstva. Kresťanstvo ich ponúka. No aj napriek tomu, kresťanstvo nie je o tom v prvom rade o hodnotách a morálke.
3) Nie sme nasledovníkmi ani slávností a slávení. Slávenie a rituály majú pre človeka veľký význam. Bolo to vidno aj na minulej totalite, kedy sa komunisti snažili odstrániť náboženstvo zo života ľudí, no nepodarilo sa im odstrániť obrady, rituály a rozličné slávenia. Náboženské obrady boli nahradené civilnými, lebo človek potrebuje sláviť. V kresťanstve máme veľa obradov a rituálov, ktoré priťahujú ľudí. Mnohí radi chodia do kostola, pretože si, ako oni hovoria, „zo srdca zaspievajú“, alebo sa im páčia procesie či iné obrady. Mnohé kresťanské slávenia často idú ďaleko až za hranice kostola. A mnohé z nich po celé stáročia formovali kultúru a mentalitu národov a jednotlivcov hlavne Európy. Preto nášmu kontinentu hovoríme „kresťanská Európa“. Nie preto, že by všetci v Európe chodili do kostola, ale preto, lebo našu mentalitu a kultúru formovalo kresťanstvo. To isté si hovorí náš národ. Vidieť to najmä cez väčšie sviatky, napríklad Vianoce a Veľkú noc, kedy sa aj média snažia pridať sa k oslave. No jediné, na čo sa zameriavajú, je iba vonkajší rituál, oslava. A to pre nás nie je podstata. Aj keď rituál je pre nás dôležitý, nie je to to, čo nás drží pri kresťanstve. Ak áno, potom si buďme istí, že jedného dňa nás to zunuje a my v kostole nebudeme.
Čo teda nasledujeme, keď nie sme nasledovníkmi ani myšlienkového systému, ani systému morálneho ani rituálov. Čo je potom podstatou našej viery?
Milí priatelia, je to osoba. Ako veriaci kresťania sme nasledovníkmi osoby, a to osoby Ježiša Krista. Centrom a podstatou našej viery a našej formácie nie je ani myšlienka ani hodnoty ani rituály, ale osoba Ježiša Krista (hoci v ňom sa nachádzajú všetky tri menované veci). On sám to hovorí v nedeľnom evanjeliu v diskusii so svojimi apoštolmi. Je to takmer rozlúčková reč, prednesená pri poslednej večeri. Ježiš chce apoštolov upriamiť na podstatu. Po troch rokoch učenia im to chce všetko zosumarizovať. Apoštoli sa zdajú byť nechápaví. Stále majú problém pochopiť, aká je rola Ježiša Krista hlavne v súvislosti s Bohom, ktorého Ježiš nazval svojím Otcom. Pre apoštolov, ako konečne pre všetkých židov (a nielen ich) cesta k Bohu a poznanie Boha bolo tým najvyšším cieľom. Ich túžba po Bohu bola najvyššou možnou túžbou. Preto sa teda pýtajú, ako by im on mohol tohto Boha, po ktorom túžia, sprostredkovať. Židia totiž vedeli, že žiaden človek nikdy ešte Boha nevidel. A oni ho predsa túžili vidieť, pochopiť, spoznať. Preto sa dostáva v tejto chvíli na pretras práve táto otázka: ako súvisíš s Bohom?
Ježiš sa predstavil ako jedno s Otcom. „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ On a Otec sú jedno. On je viditeľný obraz neviditeľného Boha. On je dokonalý obraz Boha. Na Bohu nie je nič viac, než je na Ježišovi. Ježiš je kompletným a konečným zjavením Otca. Po Ježišovi žiadne iné zjavenie už nemožno čakať. Božie zjavenie je Ježišom Kristom uzatvorené.
Ježiš to vysvetľuje troma slovami: Ja som cesta, pravda a život. Škoda, že slovenčina nepozná členy. Pred týmito tromi slovami sa totiž v cudzích jazykoch – vrátane originálnej gréčtiny, v ktorej bol pôvodne napísaný tento text evanjelia – sa objavujú určité členy. Napríklad v angličtine: I am the way, the truth, the life. Čo znamená: „Ja som jediná cesta, jediná pravda, jediný život.“ „Ak je tu nejaká kompletná Pravda, ak je tu nejaká dokonalá a neomylná Cesta a ak je tu nejaký plnohodnotný Život, potom touto cestou, pravdou a životom som ja“, hovorí v podstate Ježiš. „Nie som len jedna z mnohých ciest, len jedna z mnohých právd, a len jeden z mnohých životov, ale som jediná cesta, jediná pravda, jediný život.“
Toto je dôležité vedieť. Mnohí z nás totiž ako keby verili, že príde ešte nejaké iné zjavenie od Boha. Ako keby im Ježiš nestačil. Vidno to na záľube niektorých kresťanov vyhľadávať rozličné posolstvá, napríklad mariánske. Aj keď nič proti nim nemáme, najmä proti tým, ktoré Cirkev uznala, treba predsa pripomenúť, že oni už nič nové neprinesú. Nemôžu priniesť. Lebo v Ježišovi sme už dostali všetko. Nič nové už nejestvuje. Nič viac nám Boh už povedať nevie. Ak sme to nepochopili, potom problém bude v tom, že slabo spoznávame Ježiša Krista. A o tomto je naša viera: o raste v poznaní a v učeníctve Ježiša Krista. A niet lepšieho a dokonalejšieho poznania ako je poznanie cez vzťah. Naša viera je tak vo svojej podstate rasť vo vzťahu s Ježišom Kristom.
Milí priatelia, želám nám všetkým takúto vieru.