Predseda Pápežskej rady pre rodinu na významných podujatiach v USA

USA/Vatikán 16. mája - Predseda Pápežskej rady pre rodinu arcibiskup Vincenzo Paglia počas tohto týždňa absolvoval cestu do USA, kde sa pri príležitosti príprav budúcoročného Svetového stretnutia rodín vo Filadelfii zúčastnil niekoľkých podujatí. V utorok 13. mája bol prítomný na tlačovej konferencii , v rámci ktorej arcibiskup Filadelfie Charles Chaput OFM ohlásil tému svetového stretnutia rodín: „Láska je naša misia. Rodina naplno živá.“ Svetové stretnutie rodín, ktoré sa bude konať od 22. do 27. septembra 2015 v spomínanej Filadelfii, bude inšpirované slovami cirkevného otca svätého Ireneja z Lyonu, ktorý povedal, že „Božou slávou je človek naplno živý“. Slávou mužov a žien je milovať tak, ako Boh. A práve rodina je privilegovaným miestom, kde sa to človek môže naučiť.

Vo štvrtok 15. mája, ktorý bol 20. svetovým ňom rodiny vyhláseným OSN v roku 1994, arcibiskup Vincenzo Paglia predniesol príhovor v sídle OSN v New Yorku. Stretnutie pri príležitosti spomínaného dňa rodiny organizovalo diplomatické zastupiteľstvo Svätej stolice pri OSN. Témou tohtoročnej konferencie bolo „Šírenie sociálnej integrácie a medzigeneračnej solidarity“.

Predseda pápežskej rady pre rodinu v tejto súvislosti v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas uviedol: „Osobitosťou kresťanskej perspektívy je nasledovné: láska. Alebo inak povedané, Božie požehnanie, ktoré prijímajú kresťanskí manželia zdôrazňuje, že láska rodiny nie je egocentrická, neuzatvára sa medzi múrmi domácnosti, ale je láskou, ktorá ženie k prekonávaniu všetkých hraníc. Čiže kresťanská rodina prekonáva svoje hranice a viaže sa na ďalšie rodiny. Prekonáva svoje dostredivé sily, aby vyšla za tými najchudobnejšími. Prekonáva seba samú, pre to, aby vyšla zo seba smerom k obci, aby dosiahla až k rodine chudobných. Skrátka, tá láska, ktorú manželia prijímajú v deň sobáša je láskou, ktorá ich vedie až k perifériám našej planéty. V tomto zmysle je tu osobitosť a bohatstvo nezištnosti, ktorá je povolaním kresťanských rodín, a ktorú oni musia žiť vo svojom vnútri a aj v misionárskej perspektíve“.

Na margo sociálnej integrácie a medzigeneračnej solidarity arcibiskup Paglia povedal: „Myslím, že je nevyhnutné obnoviť puto medzi generáciami, ktoré sa tvorí v procese výchovy, ktorá je v skutočnosti súčasťou misie Cirkvi. Dnes sa hovorí o takzvanom „miznutí“ otca: čo to znamená? Mnohí otcovia opustili svoju povinnosť, zodpovednosť, námahu výchovy. Povedať dieťaťu: „som tvojím bratom“ znamená, že nepochopili zodpovednosť, ktorú nesie otec. Verím, že je urgentné, aby Cirkev znovuobjavila vo svojom vnútri medzigeneračnú perspektívu, aby potom mohla na spôsob kvasu pomôcť tejto perspektíve vo vnútri samotnej ľudskej spoločnosti. Je tu tendencia, napríklad aj v Európe, konštruovať spoločnosť, ktorá je zbavená rodiny (defamiliarizovaná), čiže tendencia tvoriť rodiny „jednočlenné“. To znamená, že sme zanechali – a to preto, že je to namáhavé – zväzky s ostatnými. Naozaj, zviazať sa na celý život s inou osobou vnímame ako neznesiteľné. Ale to znamená, že nakoniec tým, čo je dôležité bude len „ja“, len my sami, a to je jasný spôsob ako zvnútra zničiť sociálne vzťahy a aj samotný spoločný život medzi ľuďmi.“ -zk-