Odkaz pápeža Františka školákom: Nenechajme si ukradnúť lásku k škole

„Nenechajme si ukradnúť lásku k škole.“ Túto výzvu niekoľkokrát zopakoval pápež František počas stretnutia so žiakmi, študentmi a učiteľmi talianskych škôl, ktorí v sobotu 10. mája zaplnili Námestie svätého Petra i priľahlé ulice. Viac ako 300-tisíc sa ich zúčastnilo na stretnutí s pápežom, ktoré organizovala Konferencia biskupov Talianska. Jej predseda kardinál Angelo Bagnasco v úvodnom pozdrave zdôraznil, že prvým a najdôležitejším bohatstvom pre školy sú ľudia. Talianska ministerka školstva Stefania Gianniniová vo svojom príhovore pripomenula aj únos nigérijských školáčok a situáciu mnohých dievčat a žien, ktorým nie je dopriate chodiť do školy, vzdelávať sa.

Priam explozívna bola reakcia zhromaždených, keď sa pár minút po 16. hodine na Vatikánskom námestí objavil biely džíp Svätého Otca. Burácajúci potlesk, pestrá paleta vlajok škôl, transparentov, farebných šatiek, šiltoviek. Pápež František pomaly prechádzal až po koniec ulice Via della Conciliazione, objímal a prijímal objatia od detí, načúval im, žehnal rodinám, učiteľom a všetkým, ktorí od rána čakali na toto stretnutie s pápežom. Priestranstvo pred bazilikou – s tabuľou a učiteľským stolom s knihami – vyzeralo ako veľká školská učebňa s katedrou pre Petrovho nástupcu. Svätý Otec si pred svojím príhovorom vypočul niekoľko svedectiev o odvahe i o ťažkostiach vo svete školy, ale tiež viacero piesní a komentárov v podaní spevákov a hercov, ktoré pozorne počúval. Fotografie a videá zo sobotného stretnutia opäť predstavujú pápeža Františka v jeho spontánnosti a jednoduchosti viac ako otca, než ako „Jeho Svätosť“. Prinášajú zábery, keď Max Giusti, herec, komik a moderátor rozprával zábavný príbeh takmer vo všetkých dialektoch regiónov Talianska. Nemohla chýbať ani verzia s argentínskym prízvukom, so sprievodom tanga a prispôsobením textu na adresu pápeža Františka, ktorý sa nezdržal búrlivého smiechu. K slovu sa Svätý Otec dostal až po 18. hodine.

„Počul som veľa dobrého a pekného a dobre mi to padlo! Vidieť, že toto zhromaždenie nie je ‚proti‘ niečomu, ale je naopak ‚za‘ niečo! Nie je lamentovaním, ale oslavou! Sviatkom škôl! Vieme, že existujú problémy a veci, ktoré nefungujú, to vieme. Ale vy ste tu, my sme tu preto, že máme radi školu. A hovorím ‚my‘, pretože aj ja mám rád školu. Mal som ju rád ako žiak, študent aj ako učiteľ. A potom aj ako biskup. V diecéze Buenos Aires som sa často stretával so svetom škôl. A dnes vám ďakujem, že ste pripravili toto stretnutie nielen škôl Ríma, ale škôl z celého Talianska. Veľká vďaka vám za to!“

„A prečo som mal rád školu?“ Láske k nej ma naučila moja učiteľka, keď som mal šesť rokov, zaspomínal pápež František a uviedol tri základné výsady školy: otvorenie sa skutočnosti, stretnutie a výchova k pravde, dobru a kráse.

„Milujem školu, pretože je synonymom otvorenosti voči realite. Aspoň by to tak malo byť! Nie vždy to tak dokážeme vnímať, a to znamená, že je potrebné zmeniť trochu postoj. Chodiť do školy znamená otvoriť svoju myseľ a srdce realite, bohatstvu jej aspektov a jej veľkosti. My nemáme právo mať strach z reality! Škola nás učí realitu chápať. Chodiť do školy znamená otvoriť svoju myseľ a srdce realite, a to je krásne! V prvých rokoch sa učíme v horizonte 360 stupňov, potom sa všetko pomaly prehlbuje a napokon sa špecializujeme. A keď sa človek naučí ako sa učiť, to mu zostane navždy, zostane človekom otvoreným realite!“

„Učitelia“ – ako dodal – „sú prví, ktorí musia zostať otvorení realite, s myslením vždy otvoreným neustálemu vzdelávaniu!“:
„Pretože ak učiteľ nie je otvorený vzdelávaniu, nie je dobrý učiteľ, a nie je ani zaujímavý. Deti to vycítia, majú na to nos a sú priťahovaní profesormi, ktorí majú otvorené myslenie, neuzavreté, ktorí hľadajú stále viac a týmto postojom nakazia aj študentov.“

Ako ďalší dôvod lásky ku škole Svätý Otec uviedol, že škola je miestom stretnutia:

„Všetci sme na ceste, však? Sme v procese vývoja, na ceste. Počul som, všetci sme dnes počuli, že škola nie je parkoviskom. Je miestom stretnutia. Stretávajú sa žiaci, učitelia, osobní asistenti. Rodičia sa stretávajú s učiteľmi, vedenie s rodinami a tak ďalej. Je miestom stretnutia. A dnes potrebujeme túto kultúru stretnutia, všakže? Stretávať sa, poznávať, milovať, kráčať spolu. A to je veľmi dôležité, najmä v rokoch dospievania, ako prvok rodiny. Rodina – ako vieme – je prvým jadrom vzťahov: vzťah s otcom, matkou a súrodencami je základ, sprevádza nás celým životom. Ale v škole sa ‚socializujeme‘, stretávame sa s ľuďmi odlišnými od nás, rôzneho veku, kultúry, pôvodu, rôznych vlastností, schopností. Škola je prvá spoločnosť, ktorá integruje rodinu. Rodina a škola by nikdy nemali ísť proti sebe. Vzájomne sa dopĺňajú, a preto je dôležité, aby spolupracovali.“

Svätý Otec v tomto kontexte spomenul africké príslovie, ktoré hovorí, že ‚na výchovu syna je potrebná dedina‘. Spolu s prítomnými ho zopakoval a vyzval ich, aby nad ním uvažovali. Napokon pápež František vyzdvihol hodnotovú orientáciu školy, ako jej tretí zásadný atribút. Ide o výchovu k pravde, dobru a kráse.

„Všetky tri idú ruka v ruke. Výchova nemôže byť neutrálna. Alebo je pozitívna, alebo negatívna; alebo obohacuje, alebo ochudobňuje; alebo umožňuje človeku rásť, alebo ho deprimuje, dokonca mu môže poškodiť. Vo výchove, ako sme počuli, je veľmi dôležité toto: Vždy je krajšia čistá porážka ako nečisté víťazstvo! Pamätajte si to! To sa vám v živote zíde.“

Keď 300-tisícový dav zopakoval spolu s pápežom, že vždy je krajšia čistá porážka ako nečisté víťazstvo, Svätý Otec zopakoval, že poslaním školy je rozvíjať zmysel pre pravdu, dobro a krásu, čo nie sú hodnoty od seba oddelené, ale vzájomne sa prelínajúce:

„Ak je niečo pravdivé, je to dobré a krásne. Ak je niečo krásne, je to dobré a pravdivé. A ak je niečo dobré, tak je to pravdivé a krásne. Tieto prvky nám spoločne napomáhajú rásť a pomáhajú nám milovať život, aj keď sa nemáme dobre, aj uprostred problémov. Dobrá výchova nás vedie k láske k životu a otvára nám plnosť života!“ Svätý Otec zdôraznil, že v škole nielen nadobúdame nové vedomosti, ale si aj osvojujeme návyky a hodnoty. Reč mysle, srdca a rúk. „To znamená uvažovať nad tým, čo vnímaš a čo robíš, dobre vnímať, ako uvažuješ a konáš. Tieto tri jazyky spolu zosúladiť!“

V závere veľkolepého stretnutia talianskych škôl pápež František pred modlitbou za všetkých vychovávateľov a učiteľov pripomenul povzbudenie: „Nenechajme si ukradnúť lásku k škole!“ -jk-