2014-04-25 15:05:44

Svedectvá uzdravených na príhovor budúcich svätých pápežov


Vatikán 25. apríla – Včerajší popoludňajší brífing v Tlačovom stredisku Svätej stolice bol venovaný téme zázrakov na príhovor blahoslavených Jána XXIII. a Jána Pavla II. Svoje svedectvo novinárom poskytli Floribeth Mora Diazová (na snímke) z Kostariky, zázračne uzdravená na príhovor Jána Pavla II. a sestra Adele Labiancová z Kongregácie dcér kresťanskej lásky, ktorá v minulosti opatrovala dnes už zosnulú sestru Caterinu Capitaniovú, uzdravenú na príhovor Jána XXIII.
Prvú z nich, 51-ročnú Floribeth, lekári v apríli 2011 poslali z nemocnice domov, aby tam dožila svoje posledné dni. Trpela vtedy vážnou aneuryzmou a lekári jej dávali iba mesiac života. Matka štyroch detí požiadala o pomoc Jána Pavla II. „Prosila som o príhovor Jána Pavla II. Stále som hovorila: «Ján Pavol II., ty, ktorý si tak blízko k Bohu, povedz Pánovi, že nechcem umrieť.» Mala som strach umrieť, pretože tu boli moje deti, uviedla Kostaričanka.

Keď sa raz v noci prebudila, zapla si televízor, v ktorom práve bežalo blahorečenie Jána Pavla II. Potom opäť zaspala, no ráno sa zobudila so zvláštnym pocitom: „Počula som v mojej izbe nejaký hlas, ktorý mi hovoril «Vstaň!». Bola som veľmi prekvapená, obzerala som sa okolo seba a hovorila si: «Bože môj, veď ja som tu sama!» Naďalej som však počula ten hlas, ktorý mi hovoril: «Vstaň! Nemaj strach!».“ Vtedy jej padol zrak na časopis, ktorý vyšiel pri príležitosti blahorečenia Jána Pavla II. Na jeho obálke bol pápež zobrazený so zdvihnutými rukami, ktoré podľa nej akoby hovorili „Vstaň!“. „Odpovedala som: «Áno, Pane!» A od toho dňa stojím! Pán mi v ten deň odňal strach, odobral utrpenie a daroval mi pokoj, ten pokoj, ktorý mi dal istotu, že som zdravá,“ dodala Floribeth Mora Diazová.

Svoje svedectvo už osobne podať nemohla zázračne uzdravená setra Caterina Capitaniová, pretože v apríli 2010 zomrela. Prehovorila tak za ňu jej spolusestra Adele Labiancová, vedúca nemocnice v Brindisi, ktorá ju v minulosti opatrovala. Sestre Caterine bola v 23 rokoch odobratá časť žalúdka a jej pooperačný stav bol veľmi vážny, lekári počítali s najhorším. Písal sa rok 1966 a pápež Ján XXIII. bol už tri roky mŕtvy. Jej spolusestry sa však k nemu neprestávali dennodenne modliť. V najťažšej chvíli umiestnili jeho relikviu na ranu umierajúcej a ona sa prebrala. Ako sa v minulosti nechala počuť, pocítila čiusi ruku položenú na bruchu a počula hlas, ktorý ju volal po mene. „Preľakla som sa, keď som počula hlas muža, otočila som sa a videla stáť vedľa svojej postele pápeža Jána, v pápežskom habite, ktorý neviem ani opísať, pretože som sa mu zahľadela do tváre, ktorá bola veľmi pekná a usmievavá. On mi povedal: «Sestra Caterina, veľmi si ma prosila, a tiež mnohé sestry... Vytrhli ste priamo z môjho srdca tento zázrak! Ale teraz je po všetkom: ty si v poriadku a nič ťa už netrápi!», citovala rehoľníčka Adele svoju spolusestru, ktorá opätovne začala jesť a naberať síl napriek pochybám lekárov, ktorí si toto uzdravenie nevedeli vysvetliť. Sestra Caterina žila ešte ďalších 44 rokov a až do konca života prechovávala zbožnú úctu k pápežovi Jánovi XXIII. –mf–








All the contents on this site are copyrighted ©.