Brazílčania sa poďakujú za svätorečenie Jozefa de Anchietu

Dnes 24. apríla bude Svätý Otec celebrovať svätú omšu mimo Vatikánu. V Kostole sv. Ignáca z Loyoly neďaleko Panteónu bude o 18.00 hod. predsedať ďakovnej slávnosti za svätorečenie sv. Jozefa de Anchietu, jezuitského misionára zo 16. storočia ktorý je označovaný ako Apoštol Brazílie. Je známy aj ako otec brazílskej literatúry, tvorca písanej podoby viacerých domorodých jazykov a podporovateľ kultúry týchto národov. Okrem gramatiky v jazyku tupí napísal viaceré kázne, spevy a básne, ako aj drámy s náboženským obsahom v portugalčine, latinčine a v domorodých jazykoch tupí a guaraní. Mestá Sao Paulo a Rio de Janeiro si ho ctia ako svojho zakladateľa. V roku 1736 Cirkev uznala hrdinské cnosti Jozefa de Anchietu. Za blahoslaveného ho vyhlásil v roku 1980 vo Vatikánskej bazilike pápež Ján Pavol II. Kanonizoval ho pápež František 3. apríla tohto roku, a to formou priameho zápisu do zoznamu svätých spolu s ďalšími dvoma novými svätými amerického kontinentu. Dnešná ďakovná slávnosť bude prvým verejným uctením nového svätca za účasti pápeža. Bude sa preto konať účasti viacerých brazílskych kardinálov a biskupov, verejných predstaviteľov Brazílie a diplomatov akreditovaných pri Svätej stolici. Pútnici, ktorí na túto udalosť pricestovali do Ríma z Brazílie sa pripoja k veľkému počtu Brazílčanov, dlhodobo žijúcich v Ríme a Taliansku.

Sv. Jozef (José) de Anchieta bol rodom Španiel, ktorý sa stal Brazílčanom. Pochádzal z Kanárskych ostrovov. Narodil sa 19. marca 1534 v mestečku S. Cristobal de la Laguna na ostrove Tenerife. Ako študent univerzity v portugalskej Coimbre vstúpil v roku 1551 do jezuitskej rehole. Predstavení ho už po dvoch rokoch poslali do brazílskych misií, aby sa tam zotavil zo zdravotných ťažkostí a privykal si na misionársky život.
Na brazílsku pôdu vystúpil v prístave Bahía 8. júla 1553. O rok neskôr sa vydal na misionársku cestu s prvým brazílskym jezuitským misionárom Manuelom de Nobregom. Šli na juh, kde v lokalite Piratininga založili jezuitské kolégium. Keďže v ňom začali činnosť na sviatok Obrátenia sv. Pavla, nazvali ho podľa tohto apoštola. Neskôr prijalo toto meno celé veľké rozrastajúce sa mesto. Tak brazílski dejepisci zaraďujú medzi zakladateľov veľkomesta Sao Paulo jezuitských misionárov Manuela de Nobregu a Josého de Anchietu.

Mladý misionár Anchieta ostal niekoľko rokov vyučovať gramatiku v novom kolégiu. Medzi žiakmi mal nielen deti portugalských kolonizátorov, ale aj mladých domorodcov z kmeňov Tupí a Guaraní. So záujmom sa oboznámil nielen s ich spôsobom života, ale aj s ich rečou tak, že mohol zostaviť užitočné príručky v ich reči.
Provinciál Nobrega čoskoro zistil, že v Josém má cenného spolupracovníka. Preto si ho v r. 1563 pribral na mierové rokovania medzi Portugalcami a divými Tamoyos, ktorí s podporou francúzskych kalvínov-hugenotov prepadávali kolóniu sv. Vincenta. Rokovania trvali dlho a José Anchieta musel ostať medzi ľudožrútmi ako rukojemník. Z Anchietovej literárnej tvorby sa zachovali aj dve rozsiahle latinské básne. Jednu o Panne Márii s takmer 2900 veršami zložil práve v ľudožrútskom zajatí. Keďže nemal iné pisárske možnosti, napísal ju do piesku na morskom brehu a naučil sa ju naspamäť. Po prepustení na slobodu ju prepísal na papier. Druhú, ešte dlhšiu báseň s historickým obsahom sa podarilo objaviť až v r. 1958. Okrem toho sa zachovali početné listy a správy, ktoré približujú dramatický vývoj brazílskych misií v druhej polovici 16. storočia.

Po prekonaní nebezpečného poslania prijal v r. 1566 kňazskú vysviacku. O rok neskôr bol spoločníkom pátra de Nobregu pri zakladaní mesta Rio de Janeiro v oblasti Guanabara. Hneď nato sa stal na desať rokov predstaveným misie sv. Vincenta, odkiaľ mal viesť misionársku prácu medzi domorodcami Tapuyas. Ako 42-ročný bol menovaný za brazílskeho provinciála. Po jedenásťročnom plnení tohto poslania opäť pracoval ako misionár, tentoraz v Reritibe pri východnom pobreží. Tam vykonával civilizačnú a misionársku prácu medzi pralesnými kočovníkmi, ktorých privádzal ku kresťanskej viere a k usadlému životu. V tejto práci zakončil svoj život ako 63-ročný v júni r. 1597. Neskôr dali lokalite Reritiba na počesť obetavého misionára meno Anchieta. -jb-