Generálna audiencia: Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?

Vatikán 23. apríla – „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ Táto otázka, ktorú anjeli položili ženám stojacim v rozpakoch nad Ježišovým prázdnym hrobom, dnes rezonovala v celej katechéze Svätého Otca Františka. Na námestí sv. Petra si ju vypočuli desaťtisíce pútnikov z celého sveta, ktorí sa už postupne v Ríme začínajú schádzať aj na blížiace sa svätorečenie pápežov Jána XXIII. a Jána Pavla II. Bolo medzi nimi aj viacero jednotlivcov i skupín zo Slovenska. Na pódiu v blízkosti Svätého Otca bolo možné zahliadnuť dvoch slovenských gréckokatolíckych biskupov, prešovského arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka s pomocným biskupom Milanom Lachom. Obaja včera pricestovali do Ríma, kde sa zúčastnia na svätorečení. Ďalej boli prítomní aj čerstvo vysvätení diakoni Jaroslav Mudroň SJ a Jakub Garčár SJ spolu so skupinou slovenských jezuitov. Jezuitskí diakoni včera prijali svätenie v rímskom kostole Chiesa del Gesù vkladaním rúk otca arcibiskupa Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi.

Pápež František vychádzal vo svojich myšlienkach z Lukášovho evanjelia, ktorého úryvok zaznel na úvod audiencie: „V prvý deň týždňa zavčas ráno [ženy] prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych.» (Lk 24,1-6)“

Aj my si podľa Svätého Otca často potrebujeme vypočuť otázku spred Ježišovho hrobu. Zvlášť vtedy, keď sa „uzatvárame do egoizmu a samoľúbej spokojnosti“, keď sa „nechávame zviesť pozemskou mocou a svetskými vecami“ a zabúdame na Boha a blížneho. „Nie je samozrejmosťou akceptovať život Vzkrieseného a jeho prítomnosť uprostred nás,“ povedal ďalej pápež František, ktorý poukázal na príklady rozličných reakcií apoštola Tomáša, Márie Magdalény či Emauzských učeníkov, ktoré napokon vďaka Ježišovmu zásahu dostávajú správne nasmerovanie. Pápež František prítomným položil otázku, akým spôsobom hľadajú oni živého Krista, akú cestu nasledujú, aby sa s ním stretli a prečo tak konajú. „Napomenutie «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi» nám pomáha, aby sme vyšli z našich ohraničených smútkov a otvára nás pre horizonty radosti a nádeje,“ poznamenal Svätý Otec. Ako vysvetlil, ide o nádej, ktorá „odvaľuje kamene od hrobov“ a je povzbudením k ohlasovaniu Dobrej zvesti.

Plné znenie katechézy:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Tento týždeň je týždňom radosti: oslavujeme Ježišovo zmŕtvychvstanie. Je to opravdivá radosť, hlboká, založená na istote, že vzkriesený Kristus už viac neumiera, ale je živý a pôsobí v Cirkvi a vo svete. Táto istota prebýva v srdciach veriacich od toho veľkonočného rána, keď sa ženy vybrali k Ježišovmu hrobu a keď im anjeli povedali: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» (Lk 24,5).

«Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» - Tieto slová sú ako kamenný míľnik v dejinách. No sú aj „kameňom úrazu“, ak sa neotvoríme Dobrej zvesti, ak si myslíme, že menej starostí budeme mať s mŕtvym Ježišom, než s Ježišom, ktorý je živý! A koľkokrát si pri našom každodennom putovaní potrebujeme vypočuť tieto slová: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» Koľkokrát hľadáme život uprostred mŕtvych vecí, uprostred vecí, ktoré nemôžu dať život, hľadáme ho vo veciach, ktoré dnes sú a zajtra ich už nebude, vo veciach, ktoré sa pomíňajú... «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?»

Potrebujeme to počuť vtedy, keď sa uzatvárame do niektorej z rozličných foriem egoizmu alebo do samoľúbej spokojnosti, vtedy, keď sa nechávame zviesť pozemskou mocou a vecami tohto sveta, zabúdajúc na Boha a na blížneho, vtedy, keď vkladáme naše nádeje do svetských márností, do peňazí, do úspechu. Vtedy nám Božie slovo hovorí: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» Prečo tam hľadáš? To ti nemôže dať život! Áno, azda ti to dá radosť na nejakú tú minútu, na nejaký ten deň, na nejaký týždeň, mesiac... A potom?

«Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» - Táto veta musí vniknúť do nášho srdca a musíme si ju opakovať. Zopakujeme si ju trikrát spoločne? Dáme sa do toho? Všetci: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» Nahlas! [Prítomní opakujú.]

Dnes, keď sa vrátime domov, povedzme ju zo srdca, v tichu, ale položme si túto otázku: Prečo vo svojom živote hľadám medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý? Keď tak urobíme, bude nám to na osoh. Nie je ľahké byť otvoreným voči Ježišovi. Nie je samozrejmosťou akceptovať život Vzkrieseného a jeho prítomnosť uprostred nás. Evanjelium nám dáva vidieť rozličné reakcie: reakciu apoštola Tomáša, reakciu Márie z Magdaly, reakciu Emauzských učeníkov. Pomôže nám, keď sa s nimi budeme konfrontovať. Tomáš kladie viere podmienku, žiada si dotknúť sa dôkazu, dotknúť sa rán. Mária Magdaléna plače, vidí ho, ale ho nespoznáva, uvedomí si, že je to Ježiš, až keď ju osloví po mene. Emauzskí učeníci, skleslí a s pocitom porážky, sa dostávajú k stretnutiu s Ježišom, keď sa nechávajú sprevádzať tým tajomným pocestným. Každý z nich inou cestou, hľadali medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý, a bol to sám Pán, kto ich smer cesty napravil. A čo robím ja? Akú cestu sledujem, aby som sa stretol so živým Kristom? On nám bude vždy nablízku, aby napravil smer našej cesty, ak sme si ho zmýlili.

«Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» - Táto otázka nám dáva prekonať pokušenie obzerať sa späť, za tým, čo bolo včera, a pobáda nás vpred k smerom k budúcnosti. Ježiš nie je v hrobe, je vzkriesený! On je živý, je ten, ktorý neprestajne obnovuje svoje telo, ktorým je Cirkev a umožňuje mu kráčať, tiahnuc ho za sebou. «Včera» je Ježišovým hrobom a hrobom Cirkvi, hrobom pravdy a spravodlivosti. «Dnes» je večným vzkriesením, v ústrety ktorému nás pobáda Duch Svätý, darujúc nám plnú slobodu.

Dnes sa aj pred nás stavia táto otázka: Ty, prečo hľadáš medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý, ty, ktorý sa uzatváraš do seba samého po zlyhaní a ty, ktorý nemáš viac síl modliť sa? Prečo hľadáš medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý, ty, ktorý sa cítiš osamelý, opustený priateľmi a možno aj Bohom? Prečo hľadáš medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý, ty, ktorý si stratil nádej, a ty, ktorý sa cítiš uväznený vo svojich hriechoch? Prečo hľadáš medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý, ty, ktorý túžiš po kráse, duchovnej dokonalosti, spravodlivosti, po pokoji?

Potrebujeme opakovane počuť a pripomínať si navzájom napomenutie anjela! Toto napomenutie «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?», nám pomáha, aby sme vyšli z našich ohraničených smútkov a otvára nás pre horizonty radosti a nádeje. Pre tú nádej, ktorá odvaľuje kamene od hrobov a povzbudzuje ohlasovať Dobrú zvesť, schopnú zrodiť nový život pre iných. Zopakujme tento anjelov výrok, aby sme ho mali v srdci a v pamäti, a potom nech si ho každý z nás opakuje v tichu: «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» Zopakujme ho! «Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?» Pohliadnite len, bratia a sestry, on je živý, je s nami! Nechoďme k toľkým hrobom, ktoré ti dnes niečo prisľúbia, krásu, a potom ti nič nedajú! On je živý! Nehľadajme medzi mŕtvymi toho, ktorý je živý. Ďakujem.

-mf, aj, jb-