Vatikán 22. apríla - Svätosť dvoch duchovných postáv veľkého významu: toto je začiatok
a srdce putovania, ktoré privedie veriacich do Ríma budúcu nedeľu. „Prečo sú svätí?“
Prvý zo série brífingov v Tlačovom stredisku Svätej stolice, ktoré budú pokračovať
až do kanonizácie bl. Jána XXIII. a Jána Pavla II. dal dnes odpoveď na túto a ďalšie
otázky súvisiace s blížiacim sa 27. aprílom. Riaditeľ Tlačového strediska páter Federico
Lombardi hovoril o svätorečení ako o „ceste, ktorá pozostáva z etáp“, ku ktorým majú
čo povedať najmä postulátori oboch káuz: taliansky františkán Giovangiuseppe Califano
OFM pre pápeža Jána XXIII. a poľský kňaz Mons. Slawomir Oder pre pápeža Wojtylu.
„Svätosť,
ktorej vôňu cítia tisíce ľudí po celom svete“ – takto predstavuje bl. Jána XXIII.,
ktorý zomrel 3. júna 1963, postulátor jeho kauzy. Svätosť Jána XXIII. bola jeho predsavzatím,
ktoré pestoval v každom období svojho života, ako kňaz, biskup a pápež, a neustále
ho obnovoval, hovorí páter Califano: „Už ako mladý seminarista vo svojich pätnástich
rokoch napísal: Obnovujem rozhodnutie, že sa naozaj chcem stať svätým a budem
to robiť to cez štyri predsavzatia, ktoré si zaumienim praktizovať: ducha
jednoty s Ježišom, uzobranie sa v jeho srdci, modlitba ruženca, byť vždy vo všetkom
mojom počínaní prítomný v sebe samom.“
Je to svätosť, ako hovorí páter
Califano, ktorá sa vyznačuje hlbokou pokorou a odovzdanosťou Božej prozreteľnosti.
Svätosť jednoduchá, príťažlivá, čitateľná a mierna. „Boh je všetko, ja som nič,
toto mi stačí“– hovorieval Roncalli na konci dňa. „Otvoril pre Cirkev nové
horizonty zvolaním synody pre Rímsku diecézu a ekumenického koncilu. Bol schopný
komunikovať, s obľubou využívajúc jednoduché a bezprostredné
formy, s obrazmi, ktoré čerpal z každodenného života, a darilo sa mu
okamžite preniknúť k srdciam ľudí,“ povedal Páter Califano.
Postavu pápeža Jána ďalej priblížil prostredníctvom dvoch obrazov. Prvým je obraz
pastiera a otca, vystihnutý v známom pomenovaní Jána XXIII. ako „Papa buono“ - „Dobrý
pápež“. Druhým obrazom je „Poslušnosť a pokoj“. Prívlastok „Papa buono“ však nehovorí
o nejakom zjednodušujúcom dobráctve, vysvetľuje postulátor: „Nebolo to nejaké univerzálne
a ľahko praktizovateľné dobráctvo, ale išlo o synonymum
lásky, pastoračného génia, porozumenia, odpúšťania, utešovania. Praktizovanie
toho, ako sa javí Ježiš v evanjeliu.“
Slová „Poslušnosť a pokoj“ tvorili
biskupské heslo Angela Roncalliho. Ako tvrdí postulátor kauzy svätorečenia, sú zároveň
zhrnutím jeho života: „Zanechať vlastnú zem, konfrontovať sa so svetmi jemu
neznámymi aj na miestach, kde prítomnosť katolíkov bola takmer mizivá.
A táto poslušnosť mu umožnila odovzdať sa v dôvere Božej prozreteľnosti,
odpútať sa od seba a totálne priľnúť ku Kristovi. Tu je opravdivý
zdroj dobroty pápeža Jána, pokoja, ktorý šíril vo svete. Tu je koreň jeho svätosti:
v evanjeliovej poslušnosti Pánovmu hlasu.“
Druhého kandidáta svätorečenia
priblížil novinárom postulátor Mons. Slawomir Oder. Spomenul aj prvú intuíciu o svätosti
neskoršieho Jána Pavla II., keď mu jeho kolegovia na univerzite napísali na dvere:
„Budúci svätý“, užasnutí nad jeho schopnosťou modlitby a uvažovania nad hodnotou života,
ktoré boli podľa slov postulátora pravdepodobne spojené s detstvom poznačeným utrpením
zo straty celej rodiny v krátkom časovom rozmedzí. „Azda práve toto jeho
úsilie dať kvalitatívnu váhu životu úsilím o dobročinnú lásku
bolo skutočnosťou, ktorú ľudia vnímali ako črty svätosti v jeho živote,“ vysvetlil
Mons. Oder a spomenul aj tri dôležité duchovné postavy, ktoré v Jánovi Pavlovi II.
sformovali vieru, ktorá je mariánska a zrelá: boli to jeho otec, ďalej jednoduchý
krakovský krajčír, ktorého volali „Apoštol“, a vtedajší krakovský arcibiskup, ktorý
ho prijal do seminára.
Postulátor ďalej charakterizoval svätosť Jána Pavla
II takto: „Potreboval ľudí, živú Cirkev. Jednoducho preto, aby cítil
ich vieru a živil sa z tejto viery. A mystická hĺbka nútila Jána Pavla
II. osobne žiť Božím tajomstvom. Toto je srdcom svätosti Jána Pavla
II. Ak by sme chceli nájsť to pravé slovo, ktoré charakterizuje nejakého
svätca, tak je to „muž Boží“. Bol človekom, ktorý vedel nachádzať v
Bohu zdroj života. Modlitba bola pre neho dýchaním, vodou a každodenným chlebom.“
Ako vravieval Ján Pavol II., úlohou pápeža, ako aj úlohou Cirkvi, je evanjelizovať
a privádzať všetkých ku svätosti. Ak v mladosti Ján Pavol II. prijal a osvojil si
posolstvo Božieho milosrdenstva, dôležitou pre neho bola povinnosť splatiť dlh prijatej
lásky. Toto je kľúč k pochopeniu celého jeho života, uzavrel postulátor Mons. Slawomir
Oder. -jk, jb-