Kardinál Sandri o význame tohtoročnej zbierky pre Svätú zem
V dnešný deň Veľkého piatku sa v diecézach na celom svete začala Zbierka na podporu
Svätých miest, ktorá je prejavom solidarity s kresťanmi vo Svätej zemi. Zozbierané
milodary sa prostredníctvom biskupstiev dostanú Kustódii Svätej zeme, ktorá ich použije
na udržiavanie svätých miest a na pomoc kresťanom vo Svätej zemi. O význame tejto
iniciatívy hovorí v rozhovore pre denník L´Osservatore Romano prefekt Kongregácie
pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri: „Zbierka na podporu svätých miest
je jedným z najvýznamnejších prejavov záujmu pápeža o cirkev v Jeruzaleme a v celej
Svätej zemi. Jej úmyslom je delenie sa o duchovné a materiálne dobrá medzi cirkvami.
V prípade Svätej zeme ide však skôr o výmenu: vymieňame si vzájomnú
modlitbu a dedičstvo pamäti na podporu spoločného poslania. Z
nej dostávame ozvenu prvého ohlasovania evanjelia, uchovávanú našimi
bratmi a sestrami vo viere, zjednotenými so svojimi pastiermi. Niet
divu, že pápež počas novembrového plenárneho zasadnutia našej kongregácie
povedal, že každý katolík má dlh vďačnosti voči cirkvám, ktoré žijú
v tomto regióne. Sme im dlžní úctu, pretože v nich sú naše počiatky.“
Prečo
práve Veľký piatok?
„Pretože je to deň Ježišovho mlčania. Je
to deň, ktorý pripomína úplnosť darovania sa. Deň, v ktorom vyhlasuje:
«je dokonané». A keď je všetko dokonané, môže hovoriť len láska
vo svojej plnosti. Nikdy predtým sa mi nezdali tak naplnené láskou chvíle ticha,
ktoré na Svätopeterskom námestí na Kvetnú nedeľu tohto roku potvrdzovali
moment smrti v pašiovom podaní Ježišovho umučenia. Myslel som v tej
chvíli na pátra Fransa van der Lugta, holandského jezuitu zavraždeného pred
pár dňami v Homse v Sýrii. A na všetky, žiaľ zabudnuté, nevinné
obete , ktoré vo Svätej zemi stále zvlažujú krvou ohlasovanie pokoja, ktorý prichádza
od Boha. Myslel som na radosť pravoslávnych rehoľných
sestier sýrskeho mesta Maalula, ktoré boli nedávno oslobodené. Ale cítil som
v mojom srdci bolesť kvôli sýrsko-pravoslávnemu biskupovi Youhannaovi Ibrahimovi,
ktorého osobne poznám, a grécko-pravoslávnemu metropolitovi Boulosovi Yazigimu, uneseným,
keď sa snažili oslobodiť dvoch kňazov, grécko-pravoslávneho Mahera Mahfouza
a 27-ročného Michela Kayyala, katolíka arménskeho obradu, bývalého študenta
Pápežského arménskeho kolégia. Stále sa modlime za nich a za pátra Paola Dall'Oglia,
rímskeho jezuitu, o ktorom sa už dlho nič nevie. Neuspokojme sa s tým,
že ich budeme považovať za stratených!“
Keď spomíname Sýriu,
je tu riziko postupne si navyknúť na drámu, ktorú krajina zažíva viac než tri roky?
„Isto,
situácia v Sýrii je najväčším problémom. Avšak nemali by sme zabúdať
na katolíkov v Jeruzaleme, Palestíne a Izraeli, rovnako ako v iných oblastiach
Blízkeho východu, ako je Egypt a Irak. Potom Ukrajina, kde gréckokatolíci prechádzajú
zaťažkávacou skúškou. Je však nepopierateľné, že vysokému
napätiu čelí práve Sýria. Napriek zmätku v údajoch a ešte viac v zodpovednostiach,
nedávna správa o ďalšom použití smrtiacich zbraní, ako aj o šírení násilia,
ktoré zasiahlo najslabšie časti spoločnosti, ťažké útoky na kresťanské dediny,
znesvätenie kostolov a vážne narušovanie praktizovania kultu a cirkevného života,
najmä v oblasti sociálnej, výchovnej a charitatívnej, vyžadujú udržať v
bdelosti svoje svedomie. Neslobodno zanedbať nič z toho, čo sa
dápodniknúť na ochranu ľudských práv, včítane
náboženskej slobody. Týmto právam, ktoré sú žiaľ vo veľkej miere pošliapavané,
je potrebné čím skôr dať znovu uplatnenie v praxi.“ -jk-