Kardinál Sandri o význame tohtoročnej zbierky pre Svätú zem

V dnešný deň Veľkého piatku sa v diecézach na celom svete začala Zbierka na podporu Svätých miest, ktorá je prejavom solidarity s kresťanmi vo Svätej zemi. Zozbierané milodary sa prostredníctvom biskupstiev dostanú Kustódii Svätej zeme, ktorá ich použije na udržiavanie svätých miest a na pomoc kresťanom vo Svätej zemi. O význame tejto iniciatívy hovorí v rozhovore pre denník L´Osservatore Romano prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri:
„Zbierka na podporu svätých miest je jedným z najvýznamnejších prejavov záujmu pápeža o cirkev v Jeruzaleme a v celej Svätej zemi. Jej úmyslom je delenie sa o duchovné a materiálne dobrá medzi cirkvami. V prípade Svätej zeme ide však skôr o výmenu: vymieňame si vzájomnú modlitbu a dedičstvo pamäti na podporu spoločného poslania. Z nej dostávame ozvenu prvého ohlasovania evanjelia, uchovávanú našimi bratmi a sestrami vo viere, zjednotenými so svojimi pastiermi. Niet divu, že pápež počas novembrového plenárneho zasadnutia našej kongregácie povedal, že každý katolík má dlh vďačnosti voči cirkvám, ktoré žijú v tomto regióne. Sme im dlžní úctu, pretože v nich sú naše počiatky.“

Prečo práve Veľký piatok?

„Pretože je to deň Ježišovho mlčania. Je to deň, ktorý pripomína úplnosť darovania sa. Deň, v ktorom vyhlasuje: «je dokonané». A keď je všetko dokonané, môže hovoriť len láska vo svojej plnosti. Nikdy predtým sa mi nezdali tak naplnené láskou chvíle ticha, ktoré na Svätopeterskom námestí na Kvetnú nedeľu tohto roku potvrdzovali moment smrti v pašiovom podaní Ježišovho umučenia. Myslel som v tej chvíli na pátra Fransa van der Lugta, holandského jezuitu zavraždeného pred pár dňami v Homse v Sýrii. A na všetky, žiaľ zabudnuté, nevinné obete , ktoré vo Svätej zemi stále zvlažujú krvou ohlasovanie pokoja, ktorý prichádza od Boha. Myslel som na radosť pravoslávnych rehoľných sestier sýrskeho mesta Maalula, ktoré boli nedávno oslobodené. Ale cítil som v mojom srdci bolesť kvôli sýrsko-pravoslávnemu biskupovi Youhannaovi Ibrahimovi, ktorého osobne poznám, a grécko-pravoslávnemu metropolitovi Boulosovi Yazigimu, uneseným, keď sa snažili oslobodiť dvoch kňazov, grécko-pravoslávneho Mahera Mahfouza a 27-ročného Michela Kayyala, katolíka arménskeho obradu, bývalého študenta Pápežského arménskeho kolégia. Stále sa modlime za nich a za pátra Paola Dall'Oglia, rímskeho jezuitu, o ktorom sa už dlho nič nevie. Neuspokojme sa s tým, že ich budeme považovať za stratených!“

Keď spomíname Sýriu, je tu riziko postupne si navyknúť na drámu, ktorú krajina zažíva viac než tri roky?

„Isto, situácia v Sýrii je najväčším problémom. Avšak nemali by sme zabúdať na katolíkov v Jeruzaleme, Palestíne a Izraeli, rovnako ako v iných oblastiach Blízkeho východu, ako je Egypt a Irak. Potom Ukrajina, kde gréckokatolíci prechádzajú zaťažkávacou skúškou. Je však nepopierateľné, že vysokému napätiu čelí práve Sýria. Napriek zmätku v údajoch a ešte viac v zodpovednostiach, nedávna správa o ďalšom použití smrtiacich zbraní, ako aj o šírení násilia, ktoré zasiahlo najslabšie časti spoločnosti, ťažké útoky na kresťanské dediny, znesvätenie kostolov a vážne narušovanie praktizovania kultu a cirkevného života, najmä v oblasti sociálnej, výchovnej a charitatívnej, vyžadujú udržať v bdelosti svoje svedomie. Neslobodno zanedbať nič z toho, čo sa dá podniknúť na ochranu ľudských práv, včítane náboženskej slobody. Týmto právam, ktoré sú žiaľ vo veľkej miere pošliapavané, je potrebné čím skôr dať znovu uplatnenie v praxi.“ -jk-