Pápež povzbudil seminaristov k správnemu úmyslu na ceste za kňazstvom
Seminaristi Pápežského kolégia Leva XIII. z historického mesta Anagni v talianskom
regióne Lazio prišli 14. apríla, v pondelok Veľkého týždňa, v rámci pešej púte do
Ríma. Napoludnie ich vo Vatikáne prijal pápež František. V úvode príhovoru Svätý Otec
pútnikov pochválil za odhodlanie prekonať vzdialenosť takmer 80 km a ich putovanie
pripodobnil k ceste formácie, ktorú podobne môžu zvládnuť vďaka odhodlaniu a vytrvalosti,
v láske ku Kristovi a v spoločenstve bratov. Regionálny medzidiecézny seminár pripravuje
budúcich služobníkov oltára v atmosfére modlitby, štúdia a bratstva – skonštatoval
Svätý Otec. Na zdôraznenie cieľa formácie poznamenal, že práve „táto evanjeliová
atmosféra, tento život naplnený Duchom Svätým a ľudskosťou umožňuje tým, ktorí
sa do nej ponoria, denne si osvojovať zmýšľanie Ježiša Krista, jeho lásku k
Otcovi a k Cirkvi, jeho bezvýhradnú oddanosť Božiemu ľudu.“
Pápež
František pripomenul štyri piliere formácie, ktoré sa vzájomne podmieňujú: intenzívny
duchovný život, zodpovedný intelektuálny život, komunitný život a nakoniec apoštolský
život. Sú to štyri rozmery, na ktorých musí stáť život v seminári, povedal Svätý Otec
a zdôraznil, že všetky štyri sú dôležité. Ak by jeden z nich chýbal, formácia by nebola
dobrá. Pápež ďalej pokračoval biblickým obrazom Dobrého pastiera:
„Vy,
drahí seminaristi, sa nepripravujete na vykonávanie nejakého remesla, aby ste sa stali
úradníkmi v nejakej firme alebo v nejakej byrokratickej organizácii. Máme mnoho,
mnoho polovičatých kňazov. Je to bolestné, že nedokážu dosiahnuť plnosť. Majú niečo
z úradníkov, akýsi byrokratický rozmer, a to nie je dobré pre Cirkev. Prosím
vás, dávajte si pozor, aby ste neupadli do tohto! Vy sa pripravujete na to,
aby ste sa stali pastiermi podľa príkladu Ježiša, Dobrého pastiera, aby ste boli ako
on a v jeho mene uprostred jeho stáda, aby ste pásli jeho ovce. Tvárou
v tvár tomuto povolaniu môžeme odpovedať tak, ako Mária anjelovi: «Ako sa to
stane?» (Porov. Lk 1,34). Stať sa „Dobrými pastiermi“ na obraz Ježiša je niečo
veľmi veľké a my sme takí malí... Áno, to je pravda, je to veľká vec;
ale nie je to naše dielo! Je to dielo Ducha Svätého v spolupráci s nami. Ide o to,
aby sme pokorne ponúkli seba samých ako hlinu na stvárnenie, aby ju hrnčiar, ktorým
je Boh, stvárňoval s vodou a ohňom, Slovom a Duchom. Ide o to, aby sme vstúpili do
toho, čo hovorí svätý Pavol: «Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus» (Gal 2,20).
Len tak je možné byť diakonmi a kňazmi v Cirkvi, len tak je možné
pásť Boží ľud a viesť ho nie po našich cestách, ale po Ježišovej ceste, ba
ešte viac, po Ceste, ktorou je Ježiš.“
Svätý Otec sa pozastavil aj pri
úskaliach v začiatkoch formačnej cesty, ktoré potrebujú očistu úmyslu, obrátenie.
Poukázal na prípad apoštolov Jakuba a Jána, ktorých úmysel bol spočiatku určovaný
túžbou po popredných miestach, no Pán s veľkou trpezlivosťou dosiahol nápravu tohto
ich úmyslu, až napokon takto usmernení boli schopní vydať svedectvo až po obetovanie
vlastného života. Pápež František povzbudil seminaristov, aby sa neľakali a boli
otvorení pre túto nápravu svojho úmyslu. V tejto súvislosti im odporučil, aby sa pýtali
sami seba, či milujú Ježiša, aby boli úprimní v rozhovore s formátormi a aby sa modlili.
„Táto cesta znamená denne meditovať evanjelium, aby sme ho odovzdávali
životom a kázaním. Znamená to zakúsiť Božie milosrdenstvo vo sviatosti zmierenia,
toto nikdy nezanechajte! Tak sa stanete veľkodušnými a milosrdnými služobníkmi,
lebo budete poznať Božie milosrdenstvo voči vám. Znamená to živiť sa vierou a láskou
Eucharistie, aby ste ňou sýtili kresťanský ľud. Znamená to byť mužmi modlitby, aby
ste sa stali hlasom Krista, ktorý zvelebuje Otca a prihovára sa za svojich bratov
(porov. Hebr. 7,25). Modlitba príhovoru, ktorú praktizovali dvaja veľkí
muži – Mojžiš, Abrahám – ktorí zápasili s Bohom za ľudí, táto odvážna modlitba pred
Bohom. Keď nie ste ochotní – ale toto hovorím od srdca, nie aby som sa niekoho dotkol
– keďnie ste ochotní ísť touto cestou, s týmito postojmi a skúsenosťami,
bude lepšie nájsť odvahu hľadať inú cestu. V Cirkvi existuje mnoho spôsobov na vydávanie
kresťanského svedectva a mnoho ciest, ktoré vedú k svätosti. V nasledovaní
ministéria Ježiša Krista niet miesto pre priemernosť, ktorá vždy vedie
k zneužívaniu svätého Božieho ľudu vo svoj vlastný prospech. Beda zlým pastierom,
ktorí pasú seba, a nie stádo! – rázne upozorňovali proroci
(porov. Ez 34,1-6).“
„Nech vás toto „beda“ vedie k zodpovednému a
vážnemu uvažovaniu nad vašou budúcnosťou“ – povedal Svätý Otec v závere.
Seminaristom sa poďakoval že prišli, mnohí z nich dokonca pešo, a uistil ich o svojej
modlitbe. Zverujúc ich Panne Márii odporúčal im utiekať sa k nej najmä vo chvíľach
duchovnej neistoty a neútechy. Svoj príhovor ukončil slovami: „A prosím vás, modlite
sa za mňa!“ -jk-