Sýria 8. apríla – Aj po včerajšom zavraždení 75-ročného jezuitu P. Fransa Van der
Lugta v sýrskom Homse dosiaľ neidentifikovanými útočníkmi, sú miestni jezuiti odhodlaní
pokračovať vo svojej misii. O situácii hovorí sýrsky páter Ghassan Sahoui SJ, spolubrat
zavraždeného pátra z komunity v Homse: „Je pravda, že máme smútok, no zároveň,
keď sa pozrieme na jeho život prežitý v starom meste Homse, vidíme tu poslanie
a výzvu pre všetkých kresťanov neopúšťať svoje územie
a zotrvať.“
Ako hovorí, zatiaľ niet nijakých informácií o
dôvode vraždy. V predchádzajúcich mesiacoch páter Frans verejne vyzval k tomu, aby
medzinárodné spoločenstvo nezabudlo na Homs a na ľudí, ktorí v ňom trpia. Páter Ghassan
vysvetľuje: „Hovoril o zložitej situácii, ktorá stále pokračuje,
nemajú dokonca ani čo jesť.“
Na otázku, či jezuiti nemajú
strach zotrvať v Homse po tejto udalosti a aj po stále nevyjasnenom minuloročnom únose
ďalšieho jezuitu P. Paola Dall’Oglia talianskeho pôvodu, o ktorého osude chýbajú aktuálne
správy, páter Ghassan odpovedá: „Je to naše poslanie zostať tu až do konca.
Takže to všetko, čo sa deje, nás nenapĺňa strachom, naopak, sú to príklady, ktoré
dodávajú silu: sú pre nás svetlom v tejto veľmi ťažkej a komplikovanej
situácii.“
Ako reagovali na to, čo sa udialo miestni ľudia? „Prišli
za nami mnohí, biskupi, kňazi, veľa ľudí, mnohí telefonujú, prichádzajú
sa s nami modliť a mnohí oplakávajú jeho smrť. My sa usilujeme
vysvetliť, že on teraz žije v plnosti toho života, ktorý vždy odovzdával druhým,
a ktorý dosvedčoval až do konca, aj svojou krvou.“
Slovenský
jezuita P. Peter Girašek, ktorý v minulosti strávil v Sýrii istý čas v rámci svojich
štúdií, pričom navštívil aj komunitu v Homse, približuje, v čom spočíva misia sýrskych
jezuitov: „Jeden z najväčších dôrazov je dávaný na humanitárnu
službu. V Sýrii pôsobí už niekoľko rokov Jezuitská služba utečencom.
Poskytuje pomoc podľa svojich možností, predovšetkým je to distribúcia jedla,
ošatenia, ale aj pomoc pri vzdelávaní. Z ďalších činností je to duchovná
služba. Tá sa neobmedzuje iba na kostoly a kaplnky, kde jezuiti pôsobia, ale
pôsobí aj v rámci dávania duchovných cvičení. Sú tu rozličné
skupinky dospelých kresťanov a rodín v rámci Spoločenstiev kresťanského
života „CVX“. Takisto mládežnícke skupiny, známe aj pod názvom Magis.“
V
Sýrii, kde kresťanská komunita tvorí malú menšinu, sa podľa jeho slov jezuiti často
stretávajú s príslušníkmi iných náboženstiev: „Súčasťou rozličných služieb,
ktoré jezuiti vykonávajú, je aj určitý rozmer medzináboženského
dialógu. Najlepším príkladom je istotne nezištná služba ľuďom v núdzi. Keď
pomáhajú utečencom, tam sa nepozerá, či je to moslim, alavita či kresťan,
pravoslávny alebo katolík, tam sa v prvom rade pozerá na človeka.“
Páter Girašek, ktorý pôsobí v Bratislave ako sócius provinciála, ďalej
na základe svojej skúsenosti spred štyroch rokov z Damasku a spred dvoch rokov v Bejrúte
hovorí, že jezuiti na Blízkom východe sa usilujú podporovať dialóg aj na intelektuálnej
úrovni. Robia to formou prednášok alebo stretaní s predstaviteľmi jednotlivých náboženstiev,
čo je však v súčasnosti najmä v Sýrii veľmi sťažené.
Zavraždený páter Van der
Lugt bol holandského pôvodu. P. Girašek vysvetľuje, že v krajinách Blízkeho východu
nie je zriedkavé stretnúť Holanďana: „Do tejto provincie patria okrem Sýrie aj
Egypt, Libanon, Alžírsko, Maroko... Tým, že kresťania v týchto krajinách,
možno až na Libanon, sú menšinou, aj v rámci Spoločnosti Ježišovej bolo
pozvanie, aby sa aj jezuiti zo zahraničia podieľali na tejto práci, na apoštoláte
práve v Blízkovýchodnej provincii. Pred niekoľkými desaťročiami prišlo
aj pomerne veľké množstvo jezuitov z Holandska. Konkrétne som to vnímal, že
tí jezuiti sa zžili s tou krajinou.“ Členom Blízkovýchodnej provincie je aj dnes
85-ročný bývalý generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Peter-Hans Kolvenbach,
ktorý rovnako pochádza z Holandska. Od roku 2008, keď po 25 rokoch odstúpil z vedenia
rehole, žije v rehoľnom dome v Bejrúte.
Čo môžu jezuiti dosiahnuť zotrvávaním
v krajine aj za cenu rizika? „My nemôžeme pomôcť ľuďom tým, že by sme vyriešili
konflikty, ale môžeme byť s ľuďmi. Byť sľuďmi viery, teda stáť pri nich. A práve pri tomto pátrovi jezuitovi
to bolo vidieť, môžeme povedať, áno, až do konca, do svojej
smrti zavraždením. On sa stal teraz ikonou človeka, ktorý žije s ľuďmi,“
uzatvára páter Girašek. -jb-
Foto: Páter Frans Van der Lugt medzi obyvateľmi
Homsu na snímke z 29. januára 2014