2014-03-31 12:35:43

Slová pápeža Františka spovedníkom


Témou výsostne aktuálnou nielen počas pôstneho obdobia je sviatosť zmierenia. Svätý Otec František o nej neraz hovoril vo svojich príhovoroch v súvislosti s výzvou k obráteniu a povzbudením k dôvere v Božie milosrdenstvo. Vo Vatikáne a v Ríme, ale aj na mnohých iných miestach sa registruje zvýšený počet ľudí, ktorí prichádzajú na svätú spoveď aj po viacerých rokoch. Pokorne sa postavia do radu pred spovednou miestnosťou. Stretnú sa tam s kňazom, ktorý bude pre nich skutočným nástrojom Božieho milosrdenstva?

O tom, aký by mal byť spovedník a čo je jeho úlohou hovoril Svätý Otec minulý piatok 28. marca, keď sa stretol s približne šesťsto účastníkmi formačného kurzu pre začínajúcich spovedníkov, najmä novokňazov a diakonov pred kňazským svätením. Pri osobitnej audiencii v Sále požehnaní pápež František poďakoval predstaviteľom Apoštolskej penitenciárie pod vedením kardinála Maura Piacenzu za prípravu podujatia, ktoré každoročne prispieva k formácii dobrých spovedníkov. Všimnime si myšlienky pápeža Františka, ktoré adresoval spovedníkom pri tomto stretnutí:

„Predovšetkým hlavným aktérom služby zmierenia je Duch Svätý. Odpustenie, ktoré sviatosť udeľuje, je nový život, ktorý odovzdáva vzkriesený Pán prostredníctvom Ducha Svätého: «Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané» (Jn 20,22-23). Ste preto povolaní byť vždy „mužmi Ducha Svätého“, radostnými a silnými svedkami a ohlasovateľmi Pánovho vzkriesenia. Toto svedectvo sa číta z tváre, cíti sa z hlasu kňaza, ktorý vysluhuje s vierou a „pomazaním“ sviatosť zmierenia. Prijíma penitentov nie s postojom nejakého sudcu, ani nie ako len jednoduchý priateľ, ale s Božou láskou, s láskou otca, ktorý vidí, ako sa syn navracia a ide mu v ústrety, s láskou pastiera, ktorý našiel zatúlanú ovečku. Srdce kňaza je srdce, ktoré sa dokáže pohnúť, nie zo sentimentálnosti alebo len čisto emocionálne, ale „z hlbín Pánovho milosrdenstva“! Ak je pravda, že tradícia nám poukazuje na dvojitú rolu spovedníka ako lekára a sudcu, nezabudnime nikdy, že ako lekár je povolaný uzdravovať a ako sudca je povolaný rozhrešovať.

Druhý aspekt: ak sviatosť zmierenia odovzdáva nový život vzkrieseného Pána a obnovuje krstnú milosť, potom vašou úlohou je štedro ju rozdávať bratom. Darovať túto milosť. Kňaz, ktorý sa nestará o túto časť svojej služby, či už sa to týka rozsahu venovaného času alebo duchovnej kvality, je ako pastier, ktorý sa neujíma zatúlaných ovečiek. Je ako otec, ktorý zabudol na strateného syna a vzdal sa už vyčkávania na neho. No milosrdenstvo je srdcom evanjelia! Toto nezabudnite: milosrdenstvo je srdcom evanjelia! Je to dobrá zvesť, že Boh nás miluje, že vždy miluje hriešneho človeka a touto láskou ho priťahuje k sebe a pozýva ho k obráteniu. Nezabúdajme, že veriaci často len s prekonaním ťažkostí pristupujú k tejto sviatosti, či už z praktických príčin, alebo z prirodzenej ťažkosti vyznať druhému človeku vlastné hriechy. Z tohto dôvodu je nám treba veľa pracovať na sebe, na našej ľudskosti, aby sme nikdy neboli na prekážku, ale vždy nápomocní prístupu k milosrdenstvu a k odpusteniu.

Koľkokrát sa stane, že nejaký človek príde a povie: „Nebol som pri spovedi mnoho rokov, mal som tento problém, zanechal som spoveď, pretože som natrafil na kňaza, ktorý mi toto a toto povedal.“ A z toho, o čom dotyčná osoba rozpráva, sa vidí nemúdrosť, nedostatok pastoračnej lásky. A ľudia sa vzďaľujú pre jednu zlú skúsenosť so spoveďou. Ak je tu tento postoj otca, ktorý vychádza z Božej dobroty, takáto vec sa nikdy nestane.

Treba sa tiež vyvarovať dvoch protichodných extrémov: rigorizmu a laxizmu. Ani jeden z nich nerobí dobrotu, pretože v skutočnosti sa vyhýbajú starostlivosti o osobu penitenta. Naopak, milosrdenstvo opravdivo načúva s Božím srdcom a chce sprevádzať dušu na ceste zmierenia. Spoveď nie je tribunál na vynesenie odsúdenia, ale skúsenosť odpustenia a milosrdenstva!

Napokon, všetci poznáme ťažkosti, s ktorými sa často spoveď potýka. Majú mnoho príčin, či už historických alebo duchovných. Predsa však vieme, že Pán chcel darovať Cirkvi tento nesmierny dar, čím ponúkol pokrsteným istotu Otcovho odpustenia. O toto ide: o istotu Otcovho odpustenia. Preto je veľmi dôležité, aby sa vo všetkých diecézach a farských spoločenstvách osobitne dbalo na slávenie tejto sviatosti odpustenia a spásy. Je dobre, aby v každej farnosti veriaci vedeli, kedy môžu nájsť kňaza k dispozícii. Keď je tu dôslednosť, ovocie sa vidí. Toto platí osobitne pre kostoly v správe rehoľných komunít, ktoré môžu zabezpečiť stabilnú prítomnosť spovedníkov.“ -jb-







All the contents on this site are copyrighted ©.