Svätý Otec na Anjel Pána: Otvorme sa Pánovmu svetlu!

Vatikán 30. marca - V dnešnú Štvrtú nedeľu pôstneho obdobia sa na poludňajšiu modlitbu so Svätým Otcom na Nám. sv. Petra zhromaždilo cez 50-tisíc ľudí. Krásne slnečné počasie korešpondovalo s označením tejto nedele ako Laetare - „Radujte sa“. Svätý Otec sa im zo svojho okna v Apoštolskom paláci prihovoril týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Dnešné evanjelium nám predstavuje príbeh človeka, ktorý bol od narodenia slepý, a ktorému Ježiš prinavrátil zrak. Toto rozsiahle rozprávanie, – je dlhé! – sa otvára s postavou slepca, ktorý začína vidieť a uzatvára sa – a toto je zaujímavé – s tými, ktorí sú údajne vidiaci, no zostávajú duchovne slepými. Ján v rozprávaní venuje samotnému zázraku sotva dva verše, pretože evanjelista chce pritiahnuť pozornosť nie na zázrak ako taký, ale na to, čo sa deje potom, na diskusie, ktoré vyvoláva. Aj na klebety, či nie? Koľkokrát dobrý skutok, skutok lásky, vyvolá klebety a špekulácie preto, lebo niektorí nechcú vidieť pravdu... Evanjelista Ján chce pritiahnuť pozornosť k tomu, čo sa stáva aj v našich časoch, keď niekto vykoná dobrý čin. Uzdravenému slepcovi najprv kladie otázky užasnutý dav – videli zázrak a vypytujú sa –, a potom sa pýtajú učitelia zákona. A títo kladú otázky aj jeho rodičom. Napokon uzdravený slepec nadobúda vieru, a toto je to najväčšie dobrodenie, ktoré mu Ježiš robí: nielen to, aby videl, ale aby ho poznal, aby ho uzrel ako «svetlo sveta» (Jn 9,5).

Zatiaľ čo slepec sa postupne približuje k svetlu, učitelia zákona sa naopak stále viac ponárajú do svojej vnútornej slepoty. Uzavretí vo svojej predpojatosti, nazdávajú sa, že svetlo už majú, a preto sa voči Ježišovej pravde neotvoria. Títo robia všetko pre to, aby zamietli dôkazy. Spochybňujú totožnosť uzdraveného človeka, potom nepripúšťajú Božie pôsobenie v uzdravení, vyhovárajúc sa na to, že Boh nekoná v sobotu, dospievajú dokonca až tak ďaleko, že spochybnia, či sa dotyčný človek narodil ako slepý. Ich uzavretosť voči svetlu sa stáva agresívnou a vyúsťuje až do vyhnania uzdraveného človeka z chrámu. Vyhnaný z chrámu...

Príbeh slepca je naopak putovaním po etapách, ktoré sa začína tým, že spoznáva Ježišovo meno. Nevie o ňom nič viac, hovorí totiž: «Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato a potrel mi ním oči» (v. 11). Na dotieravé otázky učiteľov reaguje tak, že ho označuje najprv za proroka (v. 17) a potom za človeka blízkeho Bohu (v. 31). Po tom, ako sa vzdialil z chrámu a stal sa vylúčeným zo spoločnosti, Ježiš ho znovu nachádza a „otvára mu oči“ po druhý raz, zjavujúc mu svoju pravú totožnosť: „Ja som Mesiáš“, takto mu hovorí. V tom momente ten, ktorý bol predtým slepý, zvolá: «Verím, Pane!» (v. 38), a pokloní sa pred Ježišom.

Nuž, toto je evanjeliová stať, ktorá dáva vidieť drámu vnútornej slepoty toľkých ľudí; aj našu. Je tak? Niekedy totiž mávame chvíle vnútornej slepoty. Náš život sa často podobá životu slepca, ktorý sa otvoril pre svetlo, ktorý sa otvoril pre Boha, ktorý sa otvoril pre jeho milosť. Žiaľ, často je tak trochu ako život učiteľov zákona: z výšky našej namyslenosti posudzujeme druhých, a dokonca aj Pána! Dnes sme pozvaní otvoriť sa Kristovmu svetlu, aby sme v našom živote priniesli ovocie, aby sme sa zbavili takého správania, ktoré nie je kresťanské. Všetci sme kresťania, ale my všetci, - všetci, je to tak? – sa niekedy správame spôsobom nie kresťanským, správame sa hriešne, či nie? A musíme sa z tohto kajať a tohto správania sa zbaviť, aby sme kráčali odhodlane po ceste svätosti, ktorá má svoj pôvod v krste. V krste sme boli osvietení, aby sme dokázali žiť tak, ako to pripomína sv. Pavol, ako «deti svetla» (Ef 5,8), s poníženosťou, trpezlivosťou, milosrdenstvom. Títo učitelia zákona nemali ani pokoru, ani trpezlivosť, ani milosrdenstvo.

Navrhujem vám: dnes, keď sa vrátite domov, vezmite si Evanjelium podľa Jána a prečítajte si túto stať z 9. kapitoly. Bude vám to na úžitok, pretože takto budete sledovať tú cestu od slepoty k svetlu a aj tú druhú, zlú cestu smerom k hlbšej slepote. A opýtajme sa seba samých: aké je naše srdce? Aké je moje srdce? Aké je tvoje srdce? Aké je naše srdce? Mám srdce otvorené, alebo srdce uzavreté? Otvorené, či uzavreté voči Bohu? Otvorené, či uzavreté voči blížnemu? Vždy máme v sebe nejakú uzavretosť, pochádzajúcu z hriechu, pochádzajúcu z pochybení, z omylov: nemajme strach. Nemajme strach! Otvorme sa Pánovmu svetlu: on nás vždy očakáva! On nás vždy očakáva, aby nám dal lepšie vidieť, aby nám dal viac svetla, aby nám odpustil. Nezabudnime na toto: on nás vždy očakáva.

Panne Márii zverme toto veľkopôstne putovanie, aby sme aj my, tak ako ten uzdravený slepec, mohli s Kristovou milosťou „prísť k svetlu“, ďalej napredovať vo svetle a znovuzrodiť sa pre nový život.“

Po týchto slovách sa Svätý Otec spolu s veriacimi pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána a ako zvyčajne pridal aj modlitbu za duše zosnulých. Všetkým prítomným i tým, ktorí sa s námestím sv. Petra spojili prostredníctvom médií, potom udelil svoje apoštolské požehnanie.

Nasledovali pozdravy jednotlivým skupinám pútnikov, najmä z Talianska, ale aj zo Španielska, Francúzska a Anglicka. Osobitne dnes pápež František pozdravil účastníkov pešej púte talianskych vojakov z Loreta do Ríma, ktorí svoje putovanie obetovali ako prosbu za mierové a spravodlivé vyriešenie konfliktov. Svätý Otec vyzdvihol tento ich skutok slovami: „Toto je veľmi pekné. Ježiš v Blahoslavenstvách hovorí, že blahoslavení sú tí, čo pracujú pre pokoj.“ Po pozdravoch veriacim z
rozličných talianskych regiónov pápež ešte raz svojim poslucháčom pripomenul, aby si doma nezabudli prečítať príbeh o uzdravení slepého z 9. kapitoly Jánovho evanjelia. Ako zvyčajne sa s nimi rozlúčil prianím požehnanej nedele a dobrej chuti k obedu.

Preklad: Jozef Bartkovjak SJ