Kard. Sandri: Vzdelávacie inštitúcie ako vzor spolužitia náboženstiev

Úloha tlače a médií v medzináboženskom dialógu je názov diskusie, ktorou si včera v Ríme pripomenuli 10. výročie predstavenia tzv. Ammánskeho posolstva, vyhlásenia jordánskeho kráľa Abdullaha II. z 9. novembra 2004, ktorým vyzval k tolerancii a jednote v islamskom svete. Pri tejto príležitosti sa na Campidogliu, rímskom Kapitole, zišlo viac ako 40 zástupcov viacerých univerzít, predstaviteľov diplomatického sveta, novinárov a osobností angažujúcich sa v oblasti medzináboženského dialógu. Svoje vlastné svedectvo k danej téme včera dopoludnia ponúkol prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri (na snímke), ktorý na podujatí vystupoval aj ako člen Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, ktorá plní „spoločný záväzok Cirkvi k podpore stretávania a dialógu s rôznymi kultúrami a duchovnými tradíciami ľudstva“.

Kardinál Sandri vychádzal z konštatovania mnohých zranení, vychádzajúcich z kontextov či situácií spojených so slovnými či inými násilnými prejavmi, vyjadrujúcimi averziu k niektorému náboženstvu. Prefekt kongregácie poukázal na negatívnu úlohu, ktorú v takýchto situáciách zohráva dezinformácia či zlomyseľné informácie, ktoré sa sociálnymi sieťami rozšíria v priebehu niekoľkých minút. Zranenia však pochádzajú aj z vnútra samotných našich spoločenstiev, upozornil kardinál Sandri. Ako povedal, „protichodné svedectvá a vzdialenosť medzi životom a tým, k čomu sa hlásime, žiaľ, nechýbajú.“ Ani po dvadsiatich rokoch podľa neho neslobodno zabudnúť na hroznú genocídu v Rwande. „Ammánske posolstvo vo svojom predslove, ako aj v ďalších pasážach, otvorene pomenúva podobné nebezpečenstvo týkajúce sa aj islamu, keď uvádza, že «je ohrozovaný niektorými, ktorí sa vyhlasujú za príslušníkov islamu a v jeho mene páchajú strašné činy»,“ pripomína kardinál Sandri. Strety a rozpory tohto druhu súvisia s nevýslovným utrpením a krutosťou objavujúcou sa napríklad v Sýrii, ďalších častiach Blízkeho východu či v Nigérii.

Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi počas podujatia ponúkol svoje tri vlastné svedectvá. Prvé sa týkalo Iraku, ktorý navštívil v decembri 2012 pri príležitosti znovuobnovenia bohoslužieb v sýrsko-katolíckej katedrále v Bagdade, potom, ako v nej bolo v roku 2010 brutálne zavraždených 52 ľudí zhromaždených na modlitbe. Na otváracej slávnosti sa okrem politických autorít zúčastnili aj dvaja predstavitelia miestneho sunitského aj šítskeho islamu.
Hneď potom hovoril o svojej návšteve v irackom Kirkuku. V mešite v blízkosti katedrály sa stretol s vtedajším arcibiskupom a
súčasným patriarchom chaldejskej cirkvi Sakom, a privítali ho tam zároveň aj moslimskí zástupcovia mesta. „Keď som potom slávil eucharistiu, v najdôležitejšom momente sme zreteľne počuli niekoľko explózií, ku ktorým došlo v
neďalekej mešite, a ktoré si, žiaľ, vyžiadali mnoho obetí a zranených. Bolo dojímavé vidieť obavy kresťanskej komunity, ktorá sa ešte intenzívnejšie modlila za trpiacich,“ povedal kardinál.
Jeho ďalšie svedectvo sa týkalo návštevy Libanonu v januári tohto roka, kde zavítal aj do sýrskeho utečeneckého tábora v Marjaoune v údolí Beká pri hraniciach s Izraelom. Na vlastné oči sa presvedčil o obetavosti dobrovoľníkov nadácie AVSI, ale aj o pokojnom spolužití rodín hlásiacich sa k rozličným vetvám islamského náboženstva. Práve tieto tri príklady, ktoré kardinál ponúkol, sú podľa neho semienkami, ktoré môžu znamenať novú nádej pre budúcnosť.

Formácia mladých kresťanských cirkví a výchova mládeže k vzájomnému spolužitiu a spolupráci na základe princípov ekumenického a medzináboženského dialógu naznačených Druhým vatikánskym koncilom, v úcte k rozdielnosti a v prospech spoločného dobra. Taká je podľa kardinála Sandriho priorita Kongregácie pre východné cirkvi na územiach spadajúcich pod jej jurisdikciu a v Ríme. K tomuto vedie aj Pápežský inštitút arabských a islamských štúdií (PISAI). Na východe je tiež podľa kardinála obdivuhodná a v niektorých častiach veľmi rozšírená vzdelávacia sieť otvorená všetkým náboženstvám. Práve realita vzdelávacích a školských zariadení na Blízkom východe stelesňuje a podporuje kresťansko-islamsky dialóg v každodennom živote. Ich činnosť dobre opísal pápež Benedikt XVI. v
apoštolskej exhortácii Cirkev na Blízkom východe, keď uviedol: „Vyhýbajúc sa každému prozelytizmu, katolícke vzdelávacie inštitúty prijímajú žiakov alebo študentov z iných cirkví a iných náboženstiev. Tieto neoceniteľné výchovnovzdelávacie prostriedky pre formovanie mladých jasne preukazujú, že na Blízkom východe existuje možnosť žiť vo vzájomnej úcte a spolupráci, prostredníctvom vzdelávania k tolerancii a neustáleho úsilia o dosahovanie ľudských kvalít. Tieto inštitúcie sú tiež citlivé k miestnym kultúram, na ktorých podpore im záleží, poukazujúc na pozitívne prvky, ktorých sú nositeľmi (č. 91).“

Echom tohto všetkého je podľa kardinála Sandriho aj spomínané Ammánske posolstvo, ktoré nasledovnými slovami poukazuje na výchovu mladých: „Mladí sú ozdobou našej súčasnosti a prísľubom našej budúcnosti. Múdri chránia mladých pred nebezpečenstvom skĺznutia na cestu nevedomosti, korupcie, uzavretej mentality a podriadenosti.“

V súvislosti s blížiacou sa návštevou pápeža Františka vo Svätej zemi, ktorú uskutoční v máji tohto roka, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi Leonardo Sandri poukázal aj na tamojšiu situáciu. Ako povedal, do roku 1948 existovala v krajine minimálne jedna škola, na ktorej spolu študovali kresťania (katolíci i pravoslávni), židia a moslimovia. Išlo o Kolégium Svätej zeme v Jeruzaleme. Už dlhodobo však františkánska Kustódia a patriarchálna diecéza Jeruzalemu spolu s ďalšími východnými cirkvami vo Svätej zemi podporujú mnohé farské školy a vzdelávacie inštitúty. Ich zoznam je podľa kardinála dlhý, zo všetkých spomenul Betlehemskú univerzitu a Inštitút Effatà, detský rehabilitačný ústav, zriadený na žiadosť pápeža Pavla VI., ktorého väčšina pacientov je islamského vyznania. Pripomenul tiež Kolégium Svätej zeme v Ammáne, na ktorom študoval aj člen jordánskej kráľovskej rodiny. Spomenul aj udalosť, keď spolu s kráľom Abdalláhom II. osobne navštívil Univerzitu v Madabe pri príležitosti jej inaugurácie. Univerzita patrí pod Latinský patriarchát v Jeruzaleme a zriadená bola s osobitnou podporou pápeža Benedikta XVI. počas jeho apoštolskej cesty v roku 2009. Pozornosť si žiada aj Mozaikárske centrum v Jerichu na podporu kultúrneho dedičstva na palestínskych územiach. Rovnako škola pri Getsemanskej bazilike v Jeruzaleme má medzi svojim študentmi mnoho moslimov, ktorí sa venujú reštaurovaniu najdôležitejších kresťanských svätýň vo Svätej zemi. Inštitút Magnificat v Jeruzaleme je zase katolícka hudobná škola, ktorú navštevuje asi dvesto kresťanov, ale aj židia a moslimovia, zatiaľ čo vyučujúci sú prevažne izraelského pôvodu.

Podľa kardinála Sandriho, práve tieto príklady, ktoré sú svedectvami o neustálej práci na poli vzdelávania, predstavujú nádej pre ľudí na Blízkom východe i na celom svete. Práve tu sa ukazuje aj podstatná úloha médií, ktoré by mali vyzdvihovať a šíriť „tieto šľachetné počiny“, ako jasné príklady toho, že mierové a konštruktívne spolužitie je naozaj možné. –mf–