2014-03-07 14:54:52

Zamyslenie P. Milana Bubáka k 1. pôstnej nedeli


RealAudioMP3 Zamyslenie s názvom Náboženstvo k čítaniam 1. pôstnej nedele pripravil P. Milan Bubák SVD


Neviem, či ste sa už niekedy zamýšľali nad otázkou: „Čo je zmyslom náboženstva?“ Ak sa pokladáme za veriacich a teda stúpencov náboženstva, potom by to pre nás mala byť otázka kľúčová. Je veľa odpovedí na túto otázku, pretože jestvuje veľa náboženstiev. Skúsme si ju však zúžiť a nakoľko sme kresťania, obmedziť sa iba na náboženstvo kresťanské. Takže pýtajme sa znova ako kresťania: „Čo je zmyslom nášho náboženstva?“ Mnohí sa nazdávajú, že zmyslom náboženstva je cez praktizovanie nábožných úkonov a zachovávanie prikázaní zabezpečiť si nesmrteľnosť, teda večný život s Bohom. Aj keď toto je pravda, je to iba pravda čiastočná. Zmyslom zdravého náboženstva sú vzťahy. Človek nemôže žiť bez vzťahov. Nikto z nás nie je ostrov. Sme súčasťou systému. Bez tohto systému nemôžeme jestvovať.

Poďme si toto tvrdenie vysvetliť. Vysvetlenie nám poskytujú čítania nasledujúcej Prvej pôstnej nedele a tiež samotné slovo náboženstvo. Začnime od neho. V slovenčine nám slovo náboženstvo síce povie dosť, ale nie všetko. Hlavne však nenesie v sebe podstatu, ako slovo pre náboženstvo v iných jazykoch. Slovenské slovo náboženstvo nám napovedá, že to je spôsob, ako si ctiť Boha. Nábožný alebo náboženský človek je človek, ktorý vo svojom živote uznáva existenciu a prítomnosť Boha a na tohto Boha sa sústreďuje pre neho samého a nie pre výhody, ktoré by z toho mohol mať on. Boh je Boh a preto mu patrí zo strany človeka úcta bez ohľadu na to, či to tomu človeku čosi prinesie alebo nie. Toto je myšlienka dobrá, ba vlastne vo svojej podstate je cieľom našej duchovnej cesty: Boha si ctíme nie pre to, že nám to čosi prinesie, ale preto, že Bohu takáto úcta z našej strany, zo strany jeho stvorenia patrí.
V tomto slove však chýba myšlienka vzťahu, ktorú v sebe nesie latinské slovo pre náboženstvo a po ňom všetky jazyky románske, jazyk anglický, nemecký ba dokonca poľský. Je to slovo religio. Odborníci hovoria, že toto slovo pochádza zo spojenia slov „re“ a „legare“, čo znamená znova spojiť. „Re“ je znova a „legare“ je spojiť. Spomeňme si v tomto zmysle na slová ako legát, alebo delegát, čo je človek, ktorý je spojkou alebo zástupcom niekoho na nejakom mieste, alebo dokonca na slovo lego, čo je známa hra pre deti, kde skladajú malé čiastočky dohromady a vytvárajú z nich celky v podobe povedzme domu, auta, vlaku, a pod. Náboženstvo alebo religio, religion bude potom podľa etymológie týchto jazykov znamenať znova spájať, alebo znova napojiť či dať dohromady, čo bolo už raz na seba napojené, ale toto napojenie sa rozbilo, či rozpadlo. Toto slovo nám tak vskutku vyjadruje podstatu náboženstva a zmysel našej duchovnej cesty.

Čo to vlastne je, čo bolo pohromade a čo sa neskôr rozpadlo? Veľmi presne nám to popisujú čítania nasledujúcej Prvej pôstnej nedele. Apoštol Pavol vysvetľuje Rimanom dôvod stavu, v ktorom sa nachádzame. Ľudia všetkých časov, ak sú dobrými pozorovateľmi, cítia, že tento svet, vrátane nás samých, nie je v poriadku a že sa niečo, niečo veľmi zlé s ním muselo stať. Svet je plný zla a zlo sa ľuďom pácha ľahšie ako dobro. Pavol vysvetľuje, že to je pre hriech, ktorý prišiel do sveta skrze Adama, prvého človeka a z neho prešiel na všetkých ľudí.

Prvé čítanie z knihy Genezis nám túto myšlienku rozvíja ďalej. Predstavuje nám stvorenie také, aké bolo na počiatku, také ako vyšlo z Božích rúk. V nedeľu si síce nečítame celý príbeh o stvorení, ale ak by sme si našli chvíľku času a prečítali si ho súkromne, videli by sme, ako svet na počiatku, pred stvorením, vyzeral. Bol to svet dobrý. Boh, ktorý ho stvoril, si dal záležať, aby veci ktoré stvoril spolu súviseli, tzn. aby boli na seba navzájom napojené. Na počiatku všetko, čo Boh stvoril, vytváralo jednotu a harmóniu, nič nebolo s ničím v rozpore. Najlepším popisom tejto harmónie bolo slovo: raj. V raji si ľudia rozumeli s inými ľuďmi, s Bohom, so sebou samými, ba i s celým božím stvorením. Aj my ešte dnes používame slovo raj na popis miesta blaženosti, kde je pokoj, porozumenie, zhoda. Je to miesto, kde nie je stres, pretože nikto nikoho neohrozuje ani nežiada, aby konal niečo, čo je ponad jeho únosnosť. Raj je miesto, kde každý každého chápe, každý chce každému dobre, každý má o každého záujem, každý každému slúži, každý sa z každého teší. V raji niet deštrukcie, využívanie a zneužívanie, manipulácia a klamstvo.
Teda v raji vidíme štyri typy vzťahov alebo napojení. Vzťah človeka k Bohu, vzťah človeka k človeku, vzťah človeka k sebe samému a vzťah človeka k Božej prírode. Toto sa však hriechom rozbilo, zrútilo, rozpadlo. Hriech bol ako bomba, ktorá po výbuchu zanechala po sebe spúšť a črepiny. V Písme je to naznačené skutočnosťou, že človek bol vyhnaný z raja.
Takto potom – mimo raja – žil v stave rozbitosti, nenapojenosti a disharmónie. Prišlo k vraždám (spomeňme si na Kaina a Ábela), k rúhaniam, k neužívaniam a
začalo sa páchať zlo. Ľudia sa stavali proti ľuďom, a ubližovali si. Začali sa stavať proti Bohu a popierať ho. Začali byť vnútorne rozbitými a odcudzenými dokonca svojmu najhlbšiemu ja. A ako vidíme, ani príroda neostala ušetrená. Čím ďalej, tým viac vidíme zneužívania i voči Božiemu stvoreniu, ktoré je bázou nášho bytia a tým si sebe a hlavne budúcim pokoleniam pilujeme konár, na ktorom sedíme. Svet potreboval a potrebuje vykúpenie. A vykúpenie naozaj aj prišlo. Boh poslal medzi nás svojho Syna Ježiša Krista a jeho úlohou bolo znova nastoliť harmóniu, jednotu a napojenie, ktoré tu fungovalo na počiatku.

Na túto úlohu sa chystá Ježiš v dnešnom evanjeliu o pokúšaní na púšti. Ježiš po tom, čo bol pokrstený Jánom Krstiteľom, a čo zaznel hlas z neba, ktorý ho predstavil, sa pod vplyvom Ducha Svätého vybral do púšte, aby sa tam pripravil na svoju rolu Vykupiteľa. Do tohto významného okamihu, keď sa ide uskutočniť reparácia sveta a nastolenie pôvodného stavu, je zaangažovaná celá Trojica. Prichádza Ježiš, aby svojím učením a svojím dielom – hlavne svojou smrťou a zmŕtvychvstaním – znova spojil to, čo už raz bolo spojené, no čo sa rozpadlo. Svojím vykúpením znovu napája rozpojené.

Milí priatelia, proces však, ktorý Ježiš začal, nie je automatický. Ako to povedal sv. Augustín: „Ježiš ťa vykúpil bez teba, no bez teba ťa nespasí!“ Spása, tzn. osobné prijatie vykúpenia, je vecou slobodného rozhodnutia. A presne o tom je náboženstvo, religio. O znova napájaní sa: na Boha, na seba samých, na svojich blížnych a na celé Božie stvorenie. Aj keď toto je našou celoživotnou úlohou, nech sme na konci tejto pôstnej doby aspoň o trošku bližšie k raju.
Želám vám, milí priatelia, požehnanú nedeľu.








All the contents on this site are copyrighted ©.