Peter Dufka SJ: Pôstna prezieravosť

Je bežnou vecou, že človek, ktorý prekročil istú vekovú hranicu, si potrebuje z času na čas prekontrolovať svoj zdravotný stav a absolvovať niekoľko vyšetrení, aby sa ubezpečil, že všetky dôležité orgány pracujú v norme. Ak by sa takáto preventívna kontrola dlhodobo zanedbávala, hrozilo by, že prípadná disfunkcia alebo začínajúca choroba prerastie do vážneho ochorenia.

Doteraz mám v živej pamäti prípad mladej ženy, ktorá odmietala takéto preventívne kontroly i napriek tomu, že cítila bolesti. Interpretovala ich len ako reumu, zdedenú po rodičoch. Keď sa ju podarilo presvedčiť a zaviesť na vyšetrenie, bolo už neskoro. O šesť mesiacov zomrela na rakovinu kostí.

I v duchovnom živote je to podobne. I tu treba z času na čas prekontrolovať náš duchovný stav a ubezpečiť sa o tom, či sa v našom vnútri nenachádzajú zárodky vážneho duchovného ochorenia. Evagrio Pontico a Ján Kassian hovoria o tom, že tieto zárodky duchovných chorôb majú svoj pôvod v pokúšaní zlého ducha, ktorý má svoju taktiku, ako sa postupne zmocniť človeka. Obaja sa zhodujú na tom, že pri svojom pokúšaní narušuje prirodzené potreby človeka tak, že ich znásobí do rozmerov vášne a žiadostivosti. Hovoria o ôsmich oblastiach. My si však všimneme len tri z nich.

1. Prvou z napádaných oblastí je prirodzená potreba jedla, ktorú chce pokušiteľ priviesť do podoby obžerstva a maškrtnosti. Evagrio Pontico hovorí, že nie náhodou je to prvá z oblastí, na ktorú nepriateľ našej duše útočí. Množstvo vyberaných jedál nesýti podľa neho len telo, ale i zmyselnosť a túžbu po peniazoch. Podobne ako oblak zakryje lúče slnka, tak presýtenosť zatieňuje myseľ človeka.

I Ján Kassian je presvedčený o tom, že striedmosť v jedení súvisí s čistotou tela, reči, myšlienok a citov. Podľa neho sa však nedá predpísať a ani zadefinovať množstvo a kvalita jedál pre jednotlivé osoby. Z dôvodov rôzneho veku, chorôb a fyzickej konštrukcie odporúča nepredpisovať nič konkrétne v oblasti pôstu, ale dáva všeobecné odporučenie k striedmosti. Radil, aby sa každý človek vyhýbal presýtenosti. Nebol zástancom veľkých pôstov, ale k duchovnej bdelosti odporúčal každodenný pôst. Tak ako by nemala chýbať v našom živote každodenná modlitba, tak by tam nemalo chýbať drobné sebazaprenie v tejto oblasti. Jeho základné pravidlo zdržanlivosti znie: „Nenechať sa oklamať pocitom plného žalúdka a ani pritiahnuť príjemnosťou hrdla.“ Odporúčal vyhýbať sa dvom extrémom: prílišnému pôstu a nadmiernemu jedlu. Podľa jeho názoru sa človek oberie o duchovnú bdelosť a vnímavosť rovnako prílišným pôstom (pretože telo zoslabne) ako aj nadmiernym jedlom. Hovorí o tom, že myseľ človeka sa neopije len vínom, ale i presýtenosťou. Jedlo by sme teda podľa Kassiana mali užívať podľa zásady „natoľko – nakoľko“. Natoľko a v takej miere ho prijímať, nakoľko si to vyžaduje naše zdravie a naša fyzická konštrukcia. Natoľko sa ho máme zriekať, nakoľko v nás vzbudzuje maškrtnosť, chtivosť a žiadostivosť.

2. Druhou z prirodzených oblastí človeka, ktorú chce pokušiteľ priviesť do vášnivej podoby, je túžba po rodine a potomstve. Evagrio Pontico preto varuje pred duchom nečistoty, ktorý ako choroba zachváti celého človeka. Na jeho objasnenie používa drobné obrazy svojej doby. Nečisté myšlienky sú podľa neho ako jedovatý šíp. Nie len že zraní telo, ale ho otrávi. Infikuje jed do celého organizmu. Nečistá myšlienka je nebezpečnejšia ako oheň. Lebo keď sa priblížiš k ohňu, cítiš vysokú teplotu a spontánne sa vzdiališ. Ale nečisté myšlienky sprevádzajú príťažlivé pocity, od ktorých nie je ľahké odísť a vzdialiť sa. Hovorí, že tak, ako olej lampy živí oheň, ktorý horí, tak nečisté myšlienky živia žiadostivosť tela.

Evagrio Pontico dáva i niekoľko celkom praktických rád: „Nezaoberaj sa dlho zlými - nečistými myšlienkami a nevracaj sa k obrazu, ktorý ti priniesli. Ako prišli, tak ich nechaj rýchlo odísť. Ak to neurobíš, zapália v tebe oheň žiadostivosti, ktorý ťa spáli skôr, ako sa nazdáš. Malá iskra je schopná zapáliť veľký oheň, ak je v prostredí suchého raždia.“ Tak je to i s človekom citlivým na tieto myšlienky. Maličký podnet v ňom vyvolá vzbĺknutie veľkého ohňa. Netreba zabúdať na skúsenosť niektorých duchovných autorov, ktorí upozorňujú na skutočnosť nášho podvedomia. Sú presvedčení o tom, že obrazy, ktoré sme do nášho vnútra pustili, z neho už nikdy viac nezmiznú. Možno ich prekryjú iné, ale v nestrážených a hraničných situáciách sa opäť vyplavia.

Ján Kassian veľmi často zdôrazňoval slovíčko bdelosť. Často opakoval: „Všetku svoju možnú bdelosť zameraj na stráženie svojich očí, ale nemenšiu bdelosť venuj stráženiu svojho vlastného srdca.“ Tu dokonca odporúčal niekoľko rád. Pri pokušeniach, ktorým sa nikto z nás nevyhne, hovoril, že niekedy má význam venovať istý čas pozorovaniu stratégie nepriateľa našej duše, aby sme ju lepšie poznali a vedeli čeliť ďalším nebezpečenstvám. Takto potom môžeme poznať taktiku nepriateľa podobne, ako poznáme tvrdý predmet, ktorý sa odtlačí do mäkkej hmoty. Pri nečistých myšlienkach však treba vždy konať veľmi radikálne. Treba ich jednoducho hneď odhodiť bez toho, aby sme sa nimi zaoberali alebo ich hlbšie skúmali. K tomuto okamžitému prerušeniu nám môže pomôcť strelná modlitba, alebo dokonca nejaká práca či stretnutie. Kassian pripomína, že nečisté myšlienky sú ako had. Kam sa dostane jeho hlava, tam sa dostane celý.

3. Tretím nebezpečenstvom je prirodzená potreba istého materiálneho zabezpečenia. I túto prirodzenosť diabol narušuje a dáva jej prerásť do nezriadenej túžby po majetku a peniazoch. Láska k peniazom je podľa Evagria koreňom každého zla. Nie náhodou používa výraz „koreň zla“. Ovocie, ktoré oberáme zo stromu, sa nachádza na konári, ktorý vychádza z koreňa. Ak je ovocie zlé, nestačí odrezať konár, lebo on opäť vyrastie. Celý koreň takéhoto stromu je zlý. Tak je to i s lakomstvom a túžbou po peniazoch. Nestačí z času na čas niečo podarovať a tváriť sa pri tom veľkodušne. Je potrebné pestovať nenaviazanosť a istú slobodu od vecí. Sv. Ignác neskôr na označenie tejto nenaviazanosti na veci používa slovíčko indiferencia. Hovorí o používaní vecí už spomínaným spôsobom: „natoľko – nakoľko“. Užívať ich len natoľko, nakoľko mi pomáhajú dosiahnuť cieľ, pre ktorý som stvorený, ale natoľko sa ich zriecť, nakoľko mi v dosahovaní tohto cieľa prekážajú. Indiferencia môže chýbať rehoľnej sestre, ktorá vlastní len minimum osobných vecí, ale je na ne úzkostlivo naviazaná. Naopak - môže ju mať človek, ktorý síce disponuje veľkým množstvom peňazí a vozí sa na nadštandardnom aute, avšak ak treba, vie sa toho všetkého vzdať s ľahkým úsmevom.

Milí priatelia, skúsme si v pôstnom období, do ktorého vstúpime v najbližšiu stredu, častejšie prekontrolovať náš duchovný stav a ubezpečiť sa o tom, že v ňom prirodzené potreby neprerastajú do vášní a žiadostivosti. Striedmosťou v jedle, čistotou myšlienok a vyváženou indiferenciou voči veciam sa skúsme vyzbrojiť proti nepriateľovi našej duše, ktorý chce zasiať kúkoľ do srdca každého jedného z nás.