Štvrtkový komentár Mons. Mariána Gavendu

Odišiel? – taký je názov komentára, ktorý pripravil Mons. Marián Gavenda.

V časoch rýchlych zmien sa aj niekdajšie príslovie „každé čudo trvá tri dni“ zmenilo v mediálnom svete na skúsenosť, že i najzaujímavejšia správa je stará už po troch hodinách. Milo prekvapilo, že aj v návale nových správ z olympijských súťaží neušlo verejnej pozornosti, že je to už (či ešte len?) rok, čo Benedikt XVI. prekvapil svet svojím rozhodnutím odstúpiť z úradu Petrovej služby. Udalosť samotná i jej súčasné hodnotenie si žiadajú pár slov.

Médiá pri tejto príležitosti prirodzene prirovnávali Benedikta XVI. a jeho nástupcu pápeža Františka, pri čom sa však nevyhli riziku skratkovitej čiernobielosti. Čo sa týka vraj „utiahnutého, bojazlivého skôr intelektuála“, stačí si prejsť dostupné fotografické kroniky celého pontifikátu, najmä z audiencií a ciest Benedikta XVI. Popri patričnej vážnosti pri liturgických sláveniach aj na Benediktovej tvári prevláda úsmev, jeho gestá sú živé, a to aj napriek veku, krehkému zdraviu a nesmiernej ťarche úradu a problémov, ktoré na neho tlačili. Skôr si treba položiť otázku, ako sa tvárim ja, keď na mňa doľahne čo len malá nepríjemnosť. Pravdou je, že kardinál Ratzinger bol skôr intelektuál, bol utiahnutej povahy, častejšie bral do rúk knihy než žehnal malé deti. No práve v tomto možno vidieť veľkú lekciu jeho života: aj v osemdesiatke sa možno zmeniť. Spontánnosť, množstvo ľudí, stretnutí a celý štýl, akému sa Benedikt XVI. musel naučiť v pokročilom veku znamenala v jeho živote veľmi hlbokú zmenu. Ako sám odpovedá na výčitku jeho utiahnutosti, len málo kto prijíma denne tak veľa návštev, ako práve pápež.

Rozdiel medzi pápežom Benediktom a Františkom však treba hodnotiť nielen na základe vonkajších prejavov, obsahu a tónu či nebodaj dĺžky príhovorov. Pamätáme si, ako sme si pred rokom nevedeli vôbec predstaviť, akým by mohol byť ďalší pápež. Dnes vidíme, že Boh si do každej situácie pripravuje celkom inú osobnosť. Kontinuita však v Cirkvi nie je len v Magistériu, v oficiálnej náuke viery. Je tu aj kontinuita jej prozreteľného Božieho riadenia. Cirkev v rušných zmenách a ťažkých výzvach súčasného sveta stavia jej pastiera pred nesmierne širokú škálu požiadaviek a očakávaní. Tak širokú, že jej nezodpovedá žiaden človek na svete. Preto má každý pápež iné črty a tie sa navzájom dopĺňajú. Tvár súčasnej Cirkvi formuje doteraz neopakovateľná charizma Jána Pavla II., sila jeho obety i príhovor v nebi. Prínos Benedikta XVI. bol v jeho hlbokých syntézach súčasnej cirkevnej i svetovej situácie. Vo svojich encyklikách a knihách tak dal Cirkvi pevný ideový základ, o ktorý sa teraz môže opierať pápež František svojou evanjeliovou prostotou a ľudskou srdečnosťou. Práve rozdielnosť posledných pápežov tvorí obdivuhodnú jednotu.

Pred rokom bola jednou z hlavných otázok, ako to bude, keď budú v Cirkvi dvaja pápeži. Popri ľudskej zvedavosti vznikali aj vážne obavy, či sa nevytvorí precedens a nevzniknú na nasledujúcich pápežov tlaky na odstúpenie. Situácia sa vyvinula nad všetky očakávania pokojne. Zaiste aj vďaka mediálnej charizme pápeža Františka, ktorý svojimi gestami okamžite zaujal pozornosť médií a ľudí. Benedikt XVI. hovoril pojmami, František hovorí gestami. Tie možno lepšie vidieť i počuť. Krásne súčasnú situáciu vyjadril hovorca oboch pápežov, páter Fedrico Lombardi, ktorý emeritného pápeža prirovnal k veľkým biblickým starcom, ktorí už svojou prítomnosťou vnášajú pokoj, múdrosť a rozvahu, vlievajúcu dôveru a istotu už vedomím, že je medzi nami. Po roku si musíme klásť skôr opačnú otázku: či sme Benedikta XVI. nenechali odísť až príliš. Čo sa týka vzájomnej komunikácie oboch pápežov, tá je živá a plodná. Skôr je tu riziko, aby spolu s Benediktom XVI. nezmizlo z našich očí a myslí jeho Magistérium, ktoré sa stáva trvalým pokladom Cirkvi. Jasne to vyjadril pápež František v úvode pápežom Benediktom pripravenej encyklike o viere „Lumen fidei“: každý pápež pokračuje v jedinom poslaní, zverenom svätému Petrovi – utvrdzovať bratov vo viere. Väčšinou sa na prvú encykliku nového pápeža zvedavo čaká ako na programovú. V čom bola programovosť prvej encykliky pápeža Františka? V tom, že sa oficiálne a plne prihlásil k posolstvu svojho predchodcu, na ktoré chce nadviazať svojim skôr pastoračným prístupom. Je správne nezabúdať, že Benedikt XVI. je svojou tichou prítomnosťou ešte stále medzi nami. Pred rokom sme si nevedeli predstaviť, ako bude žiť Cirkev po jeho odstúpení. Dnes si ju nevieme predstaviť bez jeho odstúpenia. Je však veľmi dôležité pamätať, že súčasťou pontifikátu súčasného pápeža je aj Magistérium Benedikta XVI. Bez tejto kontinuity by sme videli skreslene jedného i druhého ako aj samotnú Cirkev.