Zamyslenie P. Milana Bubáka na 5. nedeľu v cezročnom období

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 5. nedeľu v cezročnom období: Soľ zeme, svetlo sveta (Mt 5,13-16)

Máme byť, milí priatelia, soľou zeme a svetlom sveta. Tieto slová z nedeľného evanjelia sú dobre známe, avšak veľmi často zle chápané. Kresťania napríklad, keď používajú tento text si navzájom hovoria: „My sme soľ, my svetlo.” Neuvedomujú si však, že byť soľ je dosť zúfalá vec. V biblii sa nachádza iba jeden človek, ktorý mohol o sebe s istotou povedať: „Ja som soľ!” Bola to žena, manželka Lótova, ktorá sa zmenila na soľný stĺp, keď utekala z horiacej Sodomy a Gomory. Táto žena, keď sa pri úteku otočila, stala sa soľou, 100%-nou soľou. A nezdá za, že by sa niekto z toho tešil.

Byť soľou je dosť zúfalá vec. Nič na svete nie je také zbytočné, také nanič a také nejediteľné, ako sama soľ. Kto môže jesť soľ samotnú. Dokonca ani v čase hladu ju nikto neje. Ani v čase smädu ju nikto nepije. Ľudia na morskej lodi bez pitnej vody by zomreli od smädu. Ak by ste jedli alebo pili soľ v týchto kritických situáciách, celú vec by ste urobili iba horšou. Soľ sama osebe nie je dobrá. Soľ mení pôdu na sterilnú. Zabíja život. Konzervuje smrť. Je ťažká. Zúfalá.

Soľ sa stane užitočnou len vtedy, keď sa používa tak, ako to naznačuje v nedeľnom evanjeliu Ježiš: Keď je zmiešaná s inými vecami. My sme teda nie soľ, ale soľ zeme. To znamená: mali by sme byť zmiešaní so zemou, t.j. so skutočnosťou okolo nás. Ak kresťania hovoria alebo si o sebe myslia: „Ja som soľ zeme,” malo by im byť - ako dôsledok - jasné, že by mali byť pripravení na to, že budú hodení do hrnca ľudských záležitostí. Nemôžu zostať stáť kdesi mimo hrnca. Musia byť pripravení na vstup do tohto hrnca, tiež na to, že budú zmiešaní aj s inými vecami, ktoré sa v hrnci nachádzajú. Že sa tam budú s týmito vecami variť a dusiť, že sa prakticky v celom tomto procese stratia, avšak čo je najdôležitejšie je to, že celé to jedlo vlastne v konečnom dôsledku urobia chutným a jedlým.

Kresťania, ktorí sú soľou zeme, nie sú volaní k tomu, aby sa zaoberali nejakými špeciálnymi vecami, hoci občas sa od nich môže požadovať aj to. Nie sú volaní ani k tomu, aby sa pridávali k rôznym špecifickým organizáciám, hoci ich konanie môže neskôr vyústiť presne do tohto. Nie sú volaní ani k tomu, aby organizovali špeciálne modlitbové skupiny, hoci bez modlitby to v ich živote nepôjde. Dokonca sa nemusia zaoberať ani rozličnými sociálnymi aktivitami, hoci ak to robia nebude to na škodu. Kresťania, ktorí sú soľou zeme, by mali byť v prvom rade darcami chuti, ochucovateľmi skutočností, ktorými sa zaoberajú ľudia v ich svete, v ich živote, na ich ulici, v ich meste, v ich krajine, v ich zemi.

Ak soľ nie je zmiešavaná s ničím, je príliš slaná, príliš ostrá, príliš drsná, príliš štipľavá, spôsobujúca bolesť. Ak sa soľ používa samotná, je to ako mučenie soľou. Toto je spôsob mučenia, ktorý sa niekde ešte používa. Mokrú utierku ponoria do soli, dajú ju na holú zadnú časť človeka a bijú ho tenkými ostrými bičíkmi. Soľ, ktorá sa dostane takto do čerstvých rán, ukrutne bolí niekoľko dní. Samotná soľ je teda neznesiteľná a nebezpečná.

Správna miera soli však dodáva chuť nechutným veciam. Uvediem možný príklad z prostredia študentov. Mnohí z vás, veriacich študentov, sa dostávate dosť často do dilemy: ísť či nejsť medzi priateľov, ktorých vyjadrovanie a aj iné spôsoby často nie sú v zhode so slušnými zvyklosťami. Napríklad vás pozvú na pivo. Ťahá vás to tam. Neťahá vás len pivo, ale aj oni, pretože si ich vážite a o vzťahy s nimi stojíte. Ísť teda, čo nejsť? Podľa zásad „soli zeme“, treba ísť. A treba s nimi splynúť. A netreba im nič vyčítať. Netreba sa s nimi dostať do kontroverzie pri každom ich nesprávnom použití slova. Viac urobíte, ak vy sami sa budeme správať podľa zdravých a pevných zásad. Ak vaša reč bude slušná, ak dokážete spoznať mieru v pití, ak budete vedieť zachovať mieru aj v iných veciach, ak budete toto robiť, bez toho, že by ste to komentovali, a pritom sa budete so svojimi priateľmi zdravo a úprimne baviť a stáť o priateľstvo a vzťahy s nimi, potom si buďte istí, že budete pre ich život soľou, ktorá ich život obdarúva čímsi novým.

Taliani majú jedno príslovie ohľadom ochucovania šalátov. Ako asi viete, používajú na to tri komponenty: olej, ocot a soľ. A majú k tomu aj takýto komentár: „Olej daj liať márnotratníkovi, to znamená čím viac tým lepšie. Ocot daj liať lakomcovi, to znamená čím menej tým lepšie. No soľ daj sypať filozofovi! To znamená človekovi, ktorý vie posúdiť správnu mieru.“ Z toho vyplýva, že odhadnúť množstvo soli je najťažšie. Na to treba dôvtipnosť, skúsenosti, schopnosť odhadnúť dôsledky a tiež ochotu ochutnávať. Inak je ohrozená chuť šalátu.

Ježiš hovorí ďalej aj o svetle, ktorým máme byť. Aj tu platí to isté, ako pri soli: mnoho kresťanov veľmi túžobne nazýva seba samých svetlom. Zdržujú sa vo svojom vlastnom svetle, tak ako svieca v prázdnej izbe, alebo ako svetlo, ktoré sa nachádza pod prázdnym kýbľom, ktoré sa kochá vo svojom vlastnom svetle, a ktoré seba samé za toto svetlo oslavuje.

Aj svetlo, ak je samo o sebe, je neužitočné. Svetlo samotné je oslepujúce. Svetlo samotné ti zabráni vidieť čokoľvek. Svetlo samotné, to je svetlo, ktorým sa svieti do očí mučeného obžalovaného, aby zo seba dostal, čo vykonal. Svetlo samotné zraňuje.

Svetlo sa stáva užitočným iba vtedy, keď nám umožní vidieť vecí iné, ako je ono samotné: t.j. svet okolo nás. Svetlo sa stane užitočným iba vtedy, ak o ňom platí to, čo o svetle povedal Ježiš: Vy ste svetlo sveta. My, ktorí sme kresťanmi, mali by sme robiť veci viditeľnými, mali by sme zapaľovať pre ľudí nové možnosti, mali by sme ožarovať náš svet. Toto, presne toto a nič iné, je našou úlohou a našou misiou. Každý z nás, kto bol pokrstený, prijal pri krste sviecu, zažatú od veľkonočnej sviece so slovami: „Prijmi svetlo Kristovo.” A v starom obrade pre ten istý dôvod prijímali novokrstenci štipku soli na ich pery.

Mali by sme byť soľou, a to takou, ktorá dodáva chuť svetu. Mali by sme byť svetlom, a to takým, ktoré osvecuje tmu a kroky blížneho. Ak budeme robiť a žiť, ako to chcel Ježiš, potom sa staneme pre iných útechou, spásou, nádejou, odpočinkom. A ľudia budú za to oslavovať nášho Otca, ktorý je na nebesiach.
Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.