Výbor OSN pre práva dieťaťa včera 5. februára vydal na konci svojho 65. zasadnutia
v Ženeve záverečné hodnotiace pripomienky k správam niekoľkých členských krajín Dohovoru
o právach dieťaťa, medzi nimi aj Svätej stolice. Kritické pripomienky, ktoré sa okamžite
dostali na titulné stránky a do spravodajských žurnálov svetových médií, sú podľa
vyjadrení predstaviteľov Svätej stolice vo viacerých aspektoch zarážajúce a vyžadujú
si podrobnejšie preskúmanie. Svätá stolica vyjadrila poľutovanie nad niektorými bodmi
záverečných pripomienok, ktoré sa pokúšajú zasahovať do učenia Katolíckej cirkvi o
dôstojnosti ľudskej osoby a uplatňovaní náboženskej slobody. Výbor OSN totiž v 16-stranovej
správe zašiel až do kritiky samotného učenia Cirkvi v morálnej oblasti, jej postojov
v otázkach ľudskej dôstojnosti pred narodením, umelej antikoncepcie či homosexuálnym
aktov.
V oficiálnom komuniké Svätá stolica uvádza, že „berie na vedomie
vyjadrenia výboru, ktoré dôkladne preštuduje a preskúma v plnom rešpekte voči
Dohode“. Urobí tak „v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnou zmluvnou
praxou, ako tiež s prihliadnutím na verejnú interaktívnu diskusiu s výborom, ktorá
sa uskutočnila 16. januára tohto roku“.
O prvom dojme z pripomienok Výboru
hovorí Mons. Silvano Tomasi, stály pozorovateľ Svätej stolice pri úradoch OSN v Ženeve:
„Je potrebné počkať, pozorne si prečítať a detailne zanalyzovať to, čo členovia
komisie napísali. Prvou reakciou je však prekvapenie vzhľadom na negatívny aspekt
pripraveného dokumentu, ktorý sa zdá, ako by bol pripravený ešte pred samotným stretnutím
výboru s delegáciou Svätej stolice, ktorá ponúkla presné odpovede na viaceré body,
tie však v záverečnom dokumente neboli uvedené alebo, ako sa zdá, neboli vzaté do
úvahy. V skutočnosti sa zdá, ako by dokument nebol aktualizovaný a nebral tak na vedomie,
čo všetko Svätá stolica vykonala v posledných rokoch, prostredníctvom opatrení,
ktoré prijali priamo autority Mestského štátu Vatikán a mnohé krajiny podľa jednotlivých
biskupských konferencií.“
Mons. Tomasi v rozhovore reaguje aj na
kritiku Výboru OSN v súvislosti s postojom Svätej stolice proti potratu: „Napríklad
Dohovor o ochrane detí vo svojej Preambule hovorí o obrane života a ochrane detí pred
a po narodení, zatiaľ čo odporúčaním adresovaným Svätej stolici je zmena jej
postoja k otázke potratu! Iste, keď je dieťa zabité, nemá nárok na žiadne práva! Toto
sa mi zdá skutočne v rozpore so základnými cieľmi Dohovoru, ktorými je ochrana detí.
Výbor neodviedol dobrú službu OSN, keď sa snaží žiadať Svätú stolicu,
aby zmenila svoje neochvejné učenie! Je tak trochu smutné vidieť, že
Výbor nepochopil plnú povahu a funkcie Svätej stolice, ktorá jasne vyjadrila Výboru
svoje rozhodnutie aplikovať požiadavky Dohovoru o právach dieťaťa, no
ochranu detí robí skutočnou a účinnou v prvom rade zadefinovanie a ochrana
základných hodnôt.“
Prekvapením je, že OSN pred časom uviedla, že Vatikán
odpovedal na požiadavky ochrany detí lepšie než ďalšie štáty. V polovici januára sa
totiž delegácia Svätej stolice zúčastnila na zasadnutí Výboru pre práva dieťaťa v
Ženeve a informovala ho o implementácii dohody, ku ktorej sa zaviazala ratifikáciou
v roku 1990. Vysvetľuje stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN Mons. Tomasi: „V
záverečnej správe je uznaná zrozumiteľnosť odpovedí, nesnažili sme sa vyhnúť nijakej
požiadavke Výboru, na základe dostupných dôkazov, a kde sme nemali k okamžitej
dispozícii určitú informáciu, sľúbili sme, že ju poskytneme
v budúcnosti, v súlade so smernicami Svätej stolice a tak, ako to robia všetky vlády.
Zdalo sa teda, že išlo o konštruktívny dialóg, a myslím si, že by to tak malo
ostať.“
Podľa Mons. Tomasiho tak celkové znenie včera publikovaných
záverov a odporúčaní vyvoláva dojem, akoby bol text napísaný ešte pred priamym dialógom
delegácie Svätej stolice s Výborom a nezohľadňuje to, čo delegácia výboru predložila.
Pre Svätú stolicu pri pohľade do budúcnosti teda zostáva cieľ nezmenený: ochrana detí:
„Musíme tak s pokojom a prehľadnosťou, pretože nemáme čo skrývať, ponúknuť vysvetlenie
postojov Svätej stolice, odpovedať na otázky, ktoré tu ešte ostávajú, takým
spôsobom, aby sme mohli dosiahnuť základný cieľ, ktorým je ochrana detí.
Hovoríme tu o 40 miliónoch prípadov zneužívania detí vo svete. Žiaľ,
mnohé z týchto prípadov, hoci aj v menšej miere v porovnaní s tým všetkým, čo sa deje
vo svete, sa týkajú ľudí v Cirkvi. Cirkev tak odpovedala a reagovala, a bude v tom
pokračovať! Musíme trvať na tejto politike transparentnosti, netolerancie zneužívaní,
pretože aj jediný prípad zneužitia dieťaťa znamená príliš veľa,“ tvrdí
stály pozorovateľ Svätej stolice.
Je známe, že veľká časť smutných prípadov
pedofílie sa týkala Spojených štátov amerických. Práve tu však Cirkev v posledných
rokoch urobila veľmi dôrazný posun vpred. Hovorkyňa Biskupskej konferencie USA sestra
Mary Ann Walshová v reakcii na včera publikované pripomienky ženevského Výboru OSN
pripomenula, že počet zaregistrovaných prípadov pedofílie v rámci Cirkvi v USA v posledných
rokoch drasticky poklesol vďaka tvrdým opatreniam prijatým biskupmi a Svätou stolicou
na ochranu detí. Ako príklad uviedla, že diecézy a rehoľné inštitúty v USA pre zaistenie
bezpečia výchovného prostredia len v roku 2012 preverili minulosť 99% klerikov, 97%
vychovávateľov a 95% zamestnancov, ako aj 96% dobrovoľníkov, ktorí pracujú pre Cirkev.Podľa jej slov, „Katolícka cirkev v týchto rokoch urobila v boji proti
pliage sexuálneho zneužívania mladistvých viac než akákoľvek iná medzinárodná organizácia
a bude v ňom pokračovať.“ Sestra Mary Ann Walshová tiež potvrdila
počudovanie nad kritikou Svätej stolice zo strany ženevského výboru pre jej postoje
k antikoncepcii, abortu a homosexualite. Ako píše, „výbor OSN pre práva dieťaťa
má dôvody vyjadrovať znepokojenie pre sexuálne zneužívanie a je treba vyzdvihnúť jeho
úsilie na zamedzenie tejto pliagy. Predsa však by mal väčšiu kredibilitu, keby sa
zaangažoval za ochranu práv dieťaťa, ktoré sú ešte základnejšie: práva na život. Keď
sa však výbor naopak dáva vťahovať do kultúrnych vojen na podporu abortu, antikoncepcie
a homosexuálnych manželstiev, spreneveruje sa svojmu ušľachtilému poslaniu ochrany
detí a dáva prednosť organizáciám, ktoré majú odlišné ciele.“
Výbor pre
práva dieťa vydal na konci svojho 65. zasadnutia záverečné hodnotiace pripomienky
okrem Svätej stolice aj iným signatárom Dohovoru o právach dieťaťa: Kongu, Nemecku,
Portugalsku, Ruskej federácii a Jemenu. Charakter týchto uznesení výboru však nemožno
prirovnávať k akýmsi súdnym výrokom. Každý zo 193 členských subjektov sa totiž k plneniu
Dohovoru zaviazal dobrovoľne. Aký je v skutočnosti význam členstva Svätej stolice
ako zmluvnej stránky Dohovoru o právach dieťaťa?
Svätá stolica ratifikovala
Dohovor o právach dieťaťa 20. apríla 1990. Bola tak jedným z prvých štátov vôbec,
ktoré pristúpili k tomuto Dohovoru, prijatému Generálnym zhromaždením OSN v roku 1989,
a ktorý nadobudol platnosť 2. septembra 1990. Signatármi dohovoru je aktuálne 193
štátov. Výbor pre práva dieťaťa je orgánom na kontrolu a monitorovanie dohovoru, pri
vykonávaní a presadzovaní princípov Dohovoru zo strany signatárskych štátov, ktoré
sú zmluvnými stranami, a skladá sa z 18 členov, nezávislých odborníkov volených samými
štátmi na obdobie štyroch rokov (9 z nich sú volení každé dva roky, aby sa zabezpečila
kontinuita, ale aj zmena). Výboru, ktorý má svoje sídlo v Ženeve, sú predkladané pravidelné
správy zmluvných štátov dohovoru. Výbor správy preštuduje, môže požadovať dodatočné
informácie na doplnenie a diskutuje o nich sa zástupcami signatárskych štátov. To
je bežná prax, ktorej sa podriaďujú všetky štáty. Výbor v skutočnosti nie je „súdom“,
ktorý má právomoc súdiť zmluvné štáty, ale je nástrojom, skladajúcim sa z nich samých
v rámci tohto dohovoru, pre sledovanie a kontrolovanie jeho uvádzania do praxe.
Pripomeňme
aj vyjadrenie pátra Federica Lombardiho zo 16. januára v súvislosti s prebiehajúcim
dialógom vatikánskej delegácie vo Výbore OSN v Ženeve.: „Kto sleduječinnosťpápežaFrantiška, vidí ho neustálenablízkudeťom. Najbežnejšímanajobľúbenejšímzáberom je ten, ktorý ho zachytávaako berie do rúkmalédeti,ktoré sú mu takto predstavené v nespočítateľnom
počte počas prechádzania pomedzi zástup ľudí na audienciách alebo pozdĺž ulíc.
Ale krásne sú aj zábery stredajších stretnutí s pármi novomanželov,
a osobitne tie, keď požehnáva tehotné ženy, pričom často urobí znak krížanad ich lonom.Mnohojetiež stretnutíso skupinamidetí, často chorými, aťažko
chorými, s ktorýmisastretáva a pozdravuje
ichslovami a gestami mimoriadne nežnýmiadojemnými.Ktorý zo šéfov tých193zúčastnených štátovtohto Dohovoru o právach dieťaťa dáva také pôsobivé svedectvo
ataksilnúvýzvu kláskekdeťom,nielenpredsvojimikrajanmi, alepredcelýmsvetom?“
–jb, mf, jk–