Kard. Jozef Tomko: Poslanie katolíckej univerzity dnes
Na svete jestvuje viac
stoviek katolíckych univerzít, pre ktoré má Katolícka cirkev aj ústredný úrad pri
Svätej stolici. V samom Ríme je niekoľko takých univerzít, niektoré nesú aj titul
„pápežská“. Na Slovensku je len jedna Katolícka univerzita, ktorú zriadili slovenskí
biskupi roku 2000, so sídlom v Ružomberku. Tieto univerzity majú svoje pravidlá a
štatút, podliehajú však aj štátnym zákonom. Môžu mať rôzne fakulty, ktoré môžu sídliť
aj v iných mestách. Takú univerzitu riadi rektor a akademický senát, zvláštne postavenie
má veľký kancelár, ktorým je jeden z biskupov. Ten má dohliadať predovšetkým na vernosť
univerzity nielen učeniu viery a mravov, ale aj na celkové naozaj katolícke ovzdušie,
o ktoré musia všetci záujemci dbať. Aj akademická sloboda sa musí riadiť nejakými
pravidlami. Náš veľký priateľ pápež Ján Pavol II. mal veľmi na srdci katolícke univerzity
a vydal pre ne dňa 15. augusta 1990 smernice v apoštolskej konštitúcii Ex corde
Ecclesiae; je to titul, ktorý už sám osebe veľa hovorí: „Zo srdca Cirkvi“, pre
Cirkev je to záležitosť srdca!
Poslaním katolíckej univerzity má byť služba
pravde. Podľa Jána Pavla II. ona „sa vyznačuje slobodným hľadaním celej pravdy o svete,
o človeku, o Bohu“ (ECE, č. 4). Pri hľadaní a skúmaní pravdy slúži dvojitá cesta,
ktorú veľký pápež vyznačil v úvodných slovách encykliky s nadpisom „Viera a rozum“
(Fides et ratio): „Viera a rozum sú dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša
ku kontemplácii o pravde“. Medzi vierou a rozumom nemôže byť rozpor. Zdôraznil to
aj Druhý vatikánsky koncil, keď vyhlásil: „Ak metodický výskum v akomkoľvek vednom
odbore postupuje naozaj vedecky a v súlade s morálnymi normami, nikdy nebude v skutočnom
rozpore s vierou, lebo svetské skutočnosti i skutočnosti viery majú svoj pôvod v tom
istom Bohu“ (Gaudium et spes, 36). Katolícka univerzita má poskytnúť priestor
na harmonické hľadanie a vyučovanie pravdy oboma cestami, vznášať sa k pravde oboma
krídlami.
Katolícka univerzita nosí honosné meno. V samom názve sa naznačujú
dve vlastnosti a podstatné znaky: má to byť ozajstná univerzita a pri tom katolícka
univerzita. Má zaručiť kvalitné vysokoškolské vzdelanie, ktoré prevyšuje stredoškolskú
úroveň. Má sa to ukázať na kvalite profesorov aj poslucháčov. Ani univerzita, ani
poslucháči nič nezískajú znižovaním úrovne. Úloha profesora si vyžaduje primerané
vedecké znalosti a osobné nasadenie, ktoré neprestáva čestne získaným menovaním. Študenti
si musia zaslúžiť dobré výsledky a tituly učením. Magna charta európskych univerzít
z roku 1988 opisuje univerzitu ako akademické spoločenstvo, ktoré prísnou a kritickou
metódou prispieva k ochrane a podpore ľudskej dôstojnosti a kultúrneho dedičstva výskumom,
vyučovaním a rôznymi službami na úžitok miestnych, národných a medzinárodných spoločenstiev.
Pre plnenie svojich úloh vo výskume má univerzita ako inštitúcia určitú autonómiu.
Nemá byť nútená slúžiť politickej a ekonomickej moci, ale pravde a všeobecnému dobru.
Aj akademická sloboda sa rozumie ako možnosť hľadať vlastnými vedeckými metódami pravdu
s rešpektom pre iných .
Katolícky charakteruniverzity si okrem toho
vyžaduje niektoré podstatné znaky. Dokument Ex corde Ecclesiae spomína niektoré.
Je to: „1° kresťanská orientácia nielen jednotlivých členov, ale celého univerzitného
spoločenstva; 2° trvalé uvažovanie vo svetle katolíckej viery o stále rastúcom poklade
ľudského poznania, ku ktorému sa snaží prispieť vlastnými štúdiami, 3° vernosť kresťanskému
posolstvu ako ho predkladá Cirkev, 4° inštitucionálna povinnosť slúžiť Božiemu ľudu
a ľudskej rodine na ich ceste k transcendentálnemu cieľu, ktorý dáva životu zmysel“.
Jednou z hlavných úloh veľkého kancelára je zaručiť tento katolícky charakter univerzity.
Katolícka
univerzita má svoje veľké poslanie v spoločnosti. Má sa snažiť o dialóg medzi vierou
a rozumom a zdôrazniť etickú zodpovednosť vedy a technológie. Sú to veľké úlohy, dôležité
pre celú spoločnosť. Moderný človek si ľahko namýšľa, že všetko, čo je schopný vytvoriť,
je okamžite dovolené. Ján Pavol II. v historickom prejave pre zhromaždenie UNESCO,
orgán Spojených národov pre kultúru a vzdelanie, upozornil: „Musíme byť presvedčení
o prednosti etiky pred technikou, o prvenstve človeka pre vecou, o prevahe ducha nad
matériou. Veci človeka sa pohnú dopredu len vtedy, ak sa veda spojí so svedomím“ (2.
júna 1980). Preto výskumná činnosť katolíckej univerzity musí zahrňovať závažné problémy
našej doby, ako sú: ľudský život od počatia až po prirodzený koniec, biogenetika,
rodina, sociálna spravodlivosť a korupcia, miesto náboženstva vo verejnom živote,
laickosť a právomoc štátu a jeho postoj k náboženstvám a k etike, otázka mieru a terorizmu,
ochrana prírody a podobne. Nikto nemôže poprieť dôležitosť týchto problémov. Pri ich
riešení má katolícka univerzita cez svoje príslušné fakulty a miesta veľa čo povedať.
Kresťanská
orientácia univerzity sa má ukázať na celkovej orientácii univerzitného spoločenstva,
čiže na atmosfére, ktorá panuje v inštitúcii, ale aj na mravnej výške jednotlivých
členov, učiteľov a študentov. Práve univerzitným študentom na svete povedal pápež
František dňa 30. novembra 2013, (teda pred dvoma mesiacmi) tieto rozvážne slová:
Boh
svoje dielo, ktoré v nás začal, privedie k zavŕšeniu. „Toto nám dáva istotu a veľkú
dôveru: dôveru, ktorá sa opiera o Boha a vyžaduje si našu aktívnu a odvážnu spoluprácu,
zoči-voči výzvam súčasnosti. Vy viete, drahí univerzitní študenti, že nemožno žiť
bez toho, aby sme si všímali výzvy, bez toho, aby sme na ne odpovedali. Ten, kto ich
nesleduje a na ne neodpovedá, nežije. Vaša vôľa a vaše schopnosti, spojené s mocou
Ducha Svätého, ktorý prebýva v každom z vás odo dňa vášho krstu, vám umožňujú byť
nie divákmi, ale protagonistami udalostí súčasnosti. Prosím vás, nesledujte život
z balkóna! Zapájajte sa tam, kde sú výzvy, ktoré si žiadajú vašu pomoc pri udržiavaní
života, pri rozvoji, pri zápase o ľudskú dôstojnosť, zápase s chudobou, v boji o hodnoty
a v mnohých zápasoch, v ktorých sa denne ocitáme. Existuje mnoho výziev, ktorým ste
vy, študenti univerzít, pozývaní čeliť s vnútornou istotou a evanjeliovou odvahou.
Sociálno-kultúrny kontext, vktorom sa nachádzate, je niekedy zaťažený
priemernosťou anudou. Netreba sa zmierovať s jednotvárnosťou každodenného
života, ale rozvíjať rozsiahle plány, prekračovať bežný rámec: nedajte si ukradnúť
vaše mladistvé nadšenie!“