Evanjelizácia sa podľa pápeža Františka nezaobíde bez ekumenizmu (EG 244-246)
V najnovšej apoštolskej exhortácii Radosť evanjelia pápež František k otázke
ekumenizmu hovorí: „Musíme vždy pamätať, že sme pútnici, a že putujeme spoločne.
Za tým účelom je potrebné zveriť srdce spolupútnikovi bez podozrievania, bez
nedôvery, a pozerať predovšetkým na to, čo hľadáme: pokoj v tvári jediného
Boha“ (EG 244) Pripomína aj konkrétny prínos ekumenických vzťahov pre Cirkev,
ktorý sa ukázal v účasti konštantinopolského patriarchu Bartolomeja I. a canterburského
arcibiskupa Rowana Williamsa na biskupskej synode v roku 2012 venovanej evanjelizácii.
„Bol to opravdivý Boží dar a vzácne kresťanské svedectvo“ – konštatuje pápež
František (EG 245). Vo svojej exhortácii venuje ekumenizmu tri body, a to v jasnom
zameraní na evanjelizáciu. Pokročiť ďalej v ekumenických vzťahoch je podľa neho naliehavou
nevyhnutnosťou práve z dôvodu evanjelizácie:
„Vzhľadom na vážnosť antisvedectva
rozdelenia medzi kresťanmi, osobitne v Ázii a Afrike, sa hľadanie ciest jednoty stáva
urgentným. Misionári na týchto kontinentoch opakovane spomínajú kritiky, sťažnosti
a posmešky, ktorých sa im dostáva pre škandál rozdelených kresťanov.
Ak sa sústredíme na tie presvedčenia, ktoré nás spájajú, a pamätáme
na princíp hierarchie právd, budeme môcť urýchlene pokročiť
smerom k spoločným formám ohlasovania, služby a svedectva. Nesmierne
množstvo tých, ktorí ešte neprijali ohlasovanie Ježiša Krista, nás nemôže nechať
ľahostajnými. Preto úsilie o jednotu, ktorá by uľahčila prijatie
Ježiša Krista, nie je viac len akousi čistou diplomaciou alebo silenou
povinnosťou, a mení sa tak na nepostrádateľnú cestu evanjelizácie.
Znaky rozdelenia medzi kresťanmi v krajinách, ktoré sú zraňované aj
násilím, pridávajú ďalšie násilie zo strany tých, ktorí by mali byť aktívnym kvasom
pokoja. Je toľko vzácnych vecí, čo nás zjednocujú! A ak skutočne
veríme v slobodné a štedré pôsobenie Ducha Svätého, koľko sa toho môžeme
naučiť jedni od druhých! Nejde iba o informovanie sa navzájom jedni o druhých,
aby sme ich lepšie poznali, ale o zbieranie toho, čo v nich Duch zasial
ako dar aj pre nás. Len ako jeden príklad, v dialógu s pravoslávnymi my katolíci
máme možnosť naučiť sa o niečo viac o význame biskupskej kolegiality
a o ich skúsenosti synodality. Prostredníctvom vzájomnej výmeny darov nás Duch Svätý
môže vždy viac privádzať k pravde a dobru“ (EG, 246).
Túto
myšlienku Svätého Otca o vzájomne prospešnom vzťahu s pravoslávnymi cirkvami v otázke
synodality pre Vatikánsky rozhlas bližšie vysvetlil Mons. Ioannis Spiteris OFMCap.,
arcibiskup Korfu, Zakynthosu a Kefalónie v Grécku, ktorý je členom Zmiešanej katolícko-pravoslávnej
teologickej komisie pre dialóg: „Dialóg s pravoslávnymi mal za výsledok nie samotný
objav synodality – pretože synodalitu nemožno ignorovať, je vo vnútri samotnej
štruktúry Cirkvi, chcel ju náš Pán – ale aspoňmať inštitúcie,
umožňujúce žiť synodalitu v harmónii s primátom pápeža. Toto prirodzene
nie je ľahké. Treba pre to nájsť spôsob a toto je zaiste
to, o čo pápežovi a biskupom ide: koexistencia Petrovho primátu a takého
permanentného synodálneho orgánu, ktorý by nebol iba synodálnym orgánom, ako Synoda
biskupov, ktorá sa pravidelne stretáva a poskytuje rady pápežovi, ale synodalitou
pracovnou, účinnou, ktorá by spolu s biskupom Ríma rozhodovala pre celú
Cirkev bežným spôsobom. Teda je potrebné nájsť taký spôsob. Nie
je to ľahké, ale ústrednou témou nedávnych stretnutí Zmiešanej katolícko-pravoslávnej
teologickej komisie je práve primát a synodalita. Pripravili sme už text, ktorý
má byť schválený komisiou v jeho celosti pri stretnutí 15. – 23. septembra
tohto roku v Novom Sade v Srbsku. Dúfame, že budeme môcť dospieť k tomu,
aby sme mali text, ktorý bude aj cirkvám pomocou.“
Dôraz na ekumenický
dialóg charakterizuje pontifikát pápeža Františka od samého začiatku, podobne ako
to bolo u jeho predchodcov na Petrovom stolci. V dňoch, keď sa osobitne modlíme
za prekonanie rozdelení medzi kresťanmi, pripomeňme si slová, ktoré predniesol hneď
na druhý deň po svojom uvedení do úradu. Dňa 20. marca 2013 sa vo Vatikáne stretol
s delegátmi cirkví, cirkevných spoločenstiev a predstaviteľmi medzinárodných ekumenických
organizácií, ako aj so zástupcom Latinskoamerického židovského kongresu. Svätý Otec
vtedy povedal aj tieto slová:
„Áno, drahí bratia a sestry v Kristovi, všetci
sa máme cítiť intímne spojení modlitbou nášho Spasiteľa pri Poslednej večeri,
jeho zvolaním „ut unum sint“ – aby boli jedno. Prosme milosrdného Otca,
aby sme naplno dokázali žiť túto vieru, ktorú sme dostali do daru v deň nášho krstu,
aby sme o nej mohli vydávať slobodné, radostné a odvážne svedectvo. To bude našou
najlepšou službou jednote všetkých kresťanov, službou nádeji pre svet, ktorý je ešte
stále poznačený rozdeleniami, spormi a konfliktami. Čím viac budeme verní Kristovej
vôli, v myšlienkach, v slovách a v skutkoch, tým viac budeme opravdivo kráčať
v ústrety tejto jednote. Ja sám by som vás v duchu mojich predchodcov chcel uistiť
o mojom pevnom odhodlaní napredovať v ekumenickom dialógu a ďakujem Pápežskej rade
na podporu jednoty kresťanov za všetko, čo v mojom mene robí pre tento vznešený
úmysel.“ -jb-
(Foto zo stretnutia so zástupcom Ruskej pravoslávnej cirkvi
metropolitom Volokolamska Hilarionom 12. novembra 2013 vo Vatikáne)