2014-01-21 14:20:10

Evanjelizácia sa podľa pápeža Františka nezaobíde bez ekumenizmu (EG 244-246)


V najnovšej apoštolskej exhortácii Radosť evanjelia pápež František k otázke ekumenizmu hovorí: „Musíme vždy pamätať, že sme pútnici, a že putujeme spoločne. Za tým účelom je potrebné zveriť srdce spolupútnikovi bez podozrievania, bez nedôvery, a pozerať predovšetkým na to, čo hľadáme: pokoj v tvári jediného Boha“ (EG 244) Pripomína aj konkrétny prínos ekumenických vzťahov pre Cirkev, ktorý sa ukázal v účasti konštantinopolského patriarchu Bartolomeja I. a canterburského arcibiskupa Rowana Williamsa na biskupskej synode v roku 2012 venovanej evanjelizácii. „Bol to opravdivý Boží dar a vzácne kresťanské svedectvo“ – konštatuje pápež František (EG 245). Vo svojej exhortácii venuje ekumenizmu tri body, a to v jasnom zameraní na evanjelizáciu. Pokročiť ďalej v ekumenických vzťahoch je podľa neho naliehavou nevyhnutnosťou práve z dôvodu evanjelizácie:

„Vzhľadom na vážnosť antisvedectva rozdelenia medzi kresťanmi, osobitne v Ázii a Afrike, sa hľadanie ciest jednoty stáva urgentným. Misionári na týchto kontinentoch opakovane spomínajú kritiky, sťažnosti a posmešky, ktorých sa im dostáva pre škandál rozdelených kresťanov. Ak sa sústredíme na tie presvedčenia, ktoré nás spájajú, a pamätáme na princíp hierarchie právd, budeme môcť urýchlene pokročiť smerom k spoločným formám ohlasovania, služby a svedectva. Nesmierne množstvo tých, ktorí ešte neprijali ohlasovanie Ježiša Krista, nás nemôže nechať ľahostajnými. Preto úsilie o jednotu, ktorá by uľahčila prijatie Ježiša Krista, nie je viac len akousi čistou diplomaciou alebo silenou povinnosťou, a mení sa tak na nepostrádateľnú cestu evanjelizácie. Znaky rozdelenia medzi kresťanmi v krajinách, ktoré sú zraňované aj násilím, pridávajú ďalšie násilie zo strany tých, ktorí by mali byť aktívnym kvasom pokoja. Je toľko vzácnych vecí, čo nás zjednocujú! A ak skutočne veríme v slobodné a štedré pôsobenie Ducha Svätého, koľko sa toho môžeme naučiť jedni od druhých! Nejde iba o informovanie sa navzájom jedni o druhých, aby sme ich lepšie poznali, ale o zbieranie toho, čo v nich Duch zasial ako dar aj pre nás. Len ako jeden príklad, v dialógu s pravoslávnymi my katolíci máme možnosť naučiť sa o niečo viac o význame biskupskej kolegiality a o ich skúsenosti synodality. Prostredníctvom vzájomnej výmeny darov nás Duch Svätý môže vždy viac privádzať k pravde a dobru“ (EG, 246).

Túto myšlienku Svätého Otca o vzájomne prospešnom vzťahu s pravoslávnymi cirkvami v otázke synodality pre Vatikánsky rozhlas bližšie vysvetlil Mons. Ioannis Spiteris OFMCap., arcibiskup Korfu, Zakynthosu a Kefalónie v Grécku, ktorý je členom Zmiešanej katolícko-pravoslávnej teologickej komisie pre dialóg: „Dialóg s pravoslávnymi mal za výsledok nie samotný objav synodality – pretože synodalitu nemožno ignorovať, je vo vnútri samotnej štruktúry Cirkvi, chcel ju náš Pán – ale aspoň mať inštitúcie, umožňujúce žiť synodalitu v harmónii s primátom pápeža. Toto prirodzene nie je ľahké. Treba pre to nájsť spôsob a toto je zaiste to, o čo pápežovi a biskupom ide: koexistencia Petrovho primátu a takého permanentného synodálneho orgánu, ktorý by nebol iba synodálnym orgánom, ako Synoda biskupov, ktorá sa pravidelne stretáva a poskytuje rady pápežovi, ale synodalitou pracovnou, účinnou, ktorá by spolu s biskupom Ríma rozhodovala pre celú Cirkev bežným spôsobom. Teda je potrebné nájsť taký spôsob. Nie je to ľahké, ale ústrednou témou nedávnych stretnutí Zmiešanej katolícko-pravoslávnej teologickej komisie je práve primát a synodalita. Pripravili sme už text, ktorý má byť schválený komisiou v jeho celosti pri stretnutí 15. – 23. septembra tohto roku v Novom Sade v Srbsku. Dúfame, že budeme môcť dospieť k tomu, aby sme mali text, ktorý bude aj cirkvám pomocou.“

Dôraz na ekumenický dialóg charakterizuje pontifikát pápeža Františka od samého začiatku, podobne ako to bolo u jeho predchodcov na Petrovom stolci. V
dňoch, keď sa osobitne modlíme za prekonanie rozdelení medzi kresťanmi, pripomeňme si slová, ktoré predniesol hneď na druhý deň po svojom uvedení do úradu. Dňa 20. marca 2013 sa vo Vatikáne stretol s delegátmi cirkví, cirkevných spoločenstiev a predstaviteľmi medzinárodných ekumenických organizácií, ako aj so zástupcom Latinskoamerického židovského kongresu. Svätý Otec vtedy povedal aj tieto slová:

„Áno, drahí bratia a sestry v Kristovi, všetci sa máme cítiť intímne spojení modlitbou nášho Spasiteľa pri Poslednej večeri, jeho zvolaním „ut unum sint“ – aby boli jedno. Prosme milosrdného Otca, aby sme naplno dokázali žiť túto vieru, ktorú sme dostali do daru v deň nášho krstu, aby sme o nej mohli vydávať slobodné, radostné a odvážne svedectvo. To bude našou najlepšou službou jednote všetkých kresťanov, službou nádeji pre svet, ktorý je ešte stále poznačený rozdeleniami, spormi a konfliktami. Čím viac budeme verní Kristovej vôli, v myšlienkach, v slovách a v skutkoch, tým viac budeme opravdivo kráčať v ústrety tejto jednote. Ja sám by som vás v duchu mojich predchodcov chcel uistiť o mojom pevnom odhodlaní napredovať v ekumenickom dialógu a ďakujem Pápežskej rade na podporu jednoty kresťanov za všetko, čo v mojom mene robí pre tento vznešený úmysel.“ -jb-

(Foto zo stretnutia so zástupcom Ruskej pravoslávnej cirkvi metropolitom Volokolamska Hilarionom 12. novembra 2013 vo Vatikáne)








All the contents on this site are copyrighted ©.