Pápež poskytol ďalší rozhovor: odpovedal na otázky vatikanistu z denníka La Stampa

Utrpenie detí a dráma hladu vo svete, vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a ďalšími kresťanskými náboženstvami, otázky manželstva a rodiny, ktoré budú v centre pozornosti nasledujúcej synody. Aj na tieto témy hovoril v rozhovore pre taliansky denník La Stampa pápež František. Výsledok jeden a polhodinového stretnutia vatikanistu Andreu Tornielliho so Svätým Otcom denník priniesol čitateľom v nedeľu 15. decembra. Pápež v ňom za svoj kompas v živote považuje Sociálne učenie Cirkvi a necíti sa byť dotknutý označením za marxistu, ktorým niektorí ultrakonzervatívni Američania komentovali niektoré časti pápežovej apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium. „Marxistická ideológia je pomýlená. Ale v živote som poznal mnohých marxistov, ktorí boli dobrými ľuďmi, a preto sa necítim urazený,“ uvádza v rozhovore Svätý Otec.

Taliansky novinár Tornielli sa v rozhovore sústreďuje na pápežove snahy v prospech ekumenizmu a jednoty. Reaguje tiež na jeho ohlásenie „konverzie pápežstva“ a kladie mu otázku, či stretnutia s pravoslávnymi patriarchami viedli k navrhnutiu konkrétnej cesty. Pápež František odpovedá: „Ján Pavol II. hovoril ešte explicitnejším spôsobom o takej forme výkonu primátu, ktorá sa otvorí novej situácii. Nie však len z hľadiska ekumenických vzťahov, ale tiež vzťahov v kúrii a s miestnymi cirkvami. Počas týchto prvých mesiacov som prijal návštevy mnohých pravoslávnych bratov ako Bartolomeja, Hilariona, teológa Zizioulasa, koptského patriarchu Tawadrosa. Tento posledný je ozaj mystikom, vstúpil do kaplnky, vyzul si topánky a šiel sa pomodliť. Cítili som sa ako ich brat. Majú apoštolskú postupnosť, prijal som ich ako bratov biskupov. Je smutné, že ešte stále spolu nemôžeme sláviť eucharistiu, je tu však priateľstvo. Domnievam sa teda, že cesta je nasledovná: priateľstvo, spoločná práca a modlitby za jednotu. Žehnáme jeden druhému, brat požehná druhého brata, jeden brat sa volá Peter a ďalší Ondrej, Marek, Tomáš...“ Ekumenizmus tak Svätý Otec označuje za svoju prioritu, hovorí však aj o tzv. ekumenizme krvi: „Dnes existuje ekumenizmus krvi. V niektorých krajinách zabíjajú kresťanov, pretože nosia kríž alebo majú bibliu, no keď ich idú zabiť, nepýtajú sa ich, či sú anglikáni, luteráni, katolíci či pravoslávni. Ich krv sa mieša. Pre tých, ktorí vraždia, sme kresťania. Zjednotení krvou, napriek tomu, že medzi sebou ešte stále nie sme schopní podniknúť kroky potrebné k jednote, a možno ten čas ešte nenastal. Jednota je milosť, o ktorú by sme mali prosiť. Poznal som v Hamburgu jedného farára, ktorý sledoval kauzu blahorečenia istého katolíckeho kňaza, ktorého popravili nacisti za to, že vyučoval deti katechizmus. Po ňom bol v zozname odsúdených tiež luteránsky pastor, zavraždený z rovnakého dôvodu. Ich krv sa zmiešala. Tento farár mi hovoril o tom, ako sa vybral za biskupom a povedal mu: «Budem naďalej sledovať túto kauzu, ale oboch z nich, nielen katolíckeho kňaza.» Toto je ekumenizmus krvi. Existuje aj dnes, stačí si prečítať noviny. Tí, ktorí zabíjajú kresťanov, si od teba nepýtajú občiansky preukaz, aby vedeli, v akej cirkvi si bol pokrstený. Túto skutočnosť musíme vziať na vedomie.“

Ďalšími témami rozhovoru bola aj práca Rady ôsmich kardinálov, ktorí majú Svätému Otcovi pomôcť pri príprave reformy kúrie. Po decembrovom stretnutí ich bude čakať ďalšie vo februári. Pápež ich činnosť a ďalšie postupy opísal nasledovne: „Je to zdĺhavá práca. Kto chcel predložiť návrhy či poslať nápady, tak urobil. Kardinál Bertello zhromaždil názory zo všetkých vatikánskych dikastérií. Dostali sme odporúčania od biskupov z celého sveta. Počas posledného zasadnutia mi ôsmi kardináli povedali, že sme sa dostali do bodu, keď treba predložiť konkrétne návrhy a prvé z nich mi odovzdajú počas ďalšieho stretnutia vo februári. Na týchto stretnutiach sa zúčastňujem vždy, s výnimkou stredajšieho dopoludnia kvôli audiencii. Nerozprávam však, iba počúvam, a to mi pomáha. Jeden starší kardinál mi pred niekoľkými mesiacmi povedal: «Reformu kúrie ste už začali každodennou svätou omšou v Dome sv. Marty.» Toto ma viedlo k myšlienke, že reforma sa vždy začína duchovnými a pastoračnými iniciatívami, skôr než štrukturálnymi zmenami.“

„Vzťah Cirkvi a politickej moci by mal tvoriť jednotu v otázke spoločného dobra,“ pápež František týmito slovami odpovedá na Tornielliho otázku, aký by mal byť správny vzťah medzi Cirkvou a politikou. „Vzťah musí byť paralelný a zároveň sa zbiehajúci. Paralelný, pretože každý má svoju cestu a rozdielne úlohy. Zbiehať by sa však mal iba čo sa týka pomoci ľuďom. Keď sa vzťahy zbiehajú v určitom bode, no bez ľudu, alebo sa o ľud vôbec nestarajú, začína sa také puto s politickou mocou, ktoré je pre Cirkev poškodzujúce. Ide o agendy, kompromisy... Je potrebné postupovať paralelne, no každý so svojou vlastnou metódou, so svojimi vlastnými úlohami, svojím povolaním. Zhodovať sa ale musia v otázke spoločného dobra. Politika je ušľachtilá, je to jedna z najvyšších foriem dobročinnej lásky, ako to hovoril Pavol VI. Špiníme ju, keď ju využívame pre vlastné záujmy. Aj vzťah Cirkvi a politickej moci môže byť skazený, a to keď sa nesústreďuje len na spoločné dobro,“ hovorí pápež František.

Vatikanista z denníka La Stampa nevynechal ani otázky, ktoré médiami rezonujú už niekoľko mesiacov, vrátane svätenia žien. Svätý Otec takúto možnosť opäť neguje: „Je to výmysel, ktorý sa objavil neviem odkiaľ. Ženy v Cirkvi musia byť docenené a nie «klerikalizované». Kto v ženách vidí akoby kardinálov, trpí tak trochu «klerikalizmom».“

Keďže v januári uplynie 50 rokov od historickej cesty Pavla VI. do Svätej zeme, pozornosť Tornielliho sa upriamuje aj na možnú cestu pápeža Františka do Svätej zeme. Svätý Otec reaguje nasledovnými slovami: „Vianoce nás vedú k rozjímaniu nad Betlehemom, a Betlehem je presne stanoveným miestom vo Svätej zemi, kde žil Ježiš. Počas Štedrého dňa myslím predovšetkým na kresťanov, ktorí tam žijú, na tých, ktorí majú ťažkosti, na mnohých tých, ktorí museli zanechať túto zem kvôli rozličným problémom. Ale Betlehem ostáva aj naďalej Betlehemom. Boh prišiel na presne stanovené miesto, do konkrétnej zeme a tam sa zjavila Božia neha, Božia milosť. Nemôžem uvažovať nad Vianocami bez toho, aby som neuvažoval nad Svätou zemou. Pavol VI. nabral pred päťdesiatimi rokmi odvahu a vybral sa tam, a takto sa vlastne začala éra pápežských ciest. Aj ja by som tam chcel ísť, aby som sa stretol s mojim bratom Bartolomejom, patriarchom Konštantínopolu a takto si spolu s ním pripomenul toto 50. výročie obnovením onoho objatia pápeža Montiniho s Athenagorasom v Jeruzaleme v roku 1964. Pripravujeme sa na to.“ (Zdroj: La Stampa) –mf–

Foto: Pápež František počas stretnutia s patriarchom Bartolomejom vo Vatikáne.