2013-11-28 16:23:03

Pápež František: Medzináboženský dialóg musí byť autentický


„Členovia rôznych náboženských tradícií v občianskej spoločnosti“ je názov témy plenárneho zasadnutia Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, ktoré sa vo Vatikáne začalo v pondelok 25. novembra. Členov dikastéria na čele s jeho predsedom kardinálom Jean-Louisom Tauranom dnes na audiencii prijal pápež František. Vo svojom príhovore nadviazal na tému zasadnutia, keď povedal: „Katolícka cirkev si je vedomá hodnoty, akú predstavuje podpora priateľstva a rešpektu medzi mužmi a ženami rôznych náboženských tradícií. Čoraz viac si uvedomujeme jej dôležitosť, či už preto, že svet sa istým spôsobom «zmenšil», či preto, že fenomén migrácie zvyšuje kontakt medzi ľuďmi a spoločenstvami pochádzajúcimi z odlišných tradícií, kultúr a náboženstiev. Táto skutočnosť je výzvou pre naše svedomie ako kresťanov, je výzvou na pochopenie viery a na konkrétny život miestnych cirkví, farností, veľkého počtu veriacich.“

Ako dnes Svätý Otec povedal, vo svete je v súčasnosti ešte mnoho miest, kde je takéto spolužitie veľmi ťažké. Zvlášť v prípadoch, keď sa politické a ekonomické motívy nadraďujú nad kultúrne a náboženské špecifiká, nezriedka vychádzajúc z chýb minulosti. Hrozí tak vyvolávanie strachu a nedôvery. Prekonanie tohto strachu je podľa pápeža Františka možné jedine cestou dialógu, pestovaním priateľstva a úcty:

„Viesť dialóg neznamená vzdať sa vlastnej identity, keď vychádzame v ústrety druhým, a neznamená ani pristúpiť ku kompromisom v oblasti viery a kresťanskej morálky. Práve naopak, «súčasťou skutočnej otvorenosti je vytrvalosť v pevnosti vo svojom najhlbšom presvedčení, s jasnou a radostnou identitou» (Evangelii gaudium, 251), a tak otvorenosť pre pochopenie právd toho druhého, schopnosť úctivých ľudských vzťahov a presvedčenie o tom, že stretnutie s tými, ktorí sa od nás líšia, môže byť príležitosťou pre rast bratstva, na obohatenie a vydávanie svedectva. To je dôvod, prečo sa medzináboženský dialóg a evanjelizácia navzájom nevylučujú, ale sú si navzájom zdrojom. Nič nevnucujeme, nepoužívame žiadnu ľstivú stratégiu, aby sme prilákali veriacich, ale radostne a skromne vydávame svedectvo o tom, v čo veríme a kým sme. Vskutku, také stretnutie, pri ktorom by každý odložil bokom to, v čo verí, a predstieral by, že sa vzdáva toho, čo mu je najcennejšie, by rozhodne nebolo opravdivým vzťahom. V takomto prípade by sme mohli hovoriť o fingovanom bratstve. Ako Ježišovi učeníci sa musíme usilovať zvíťaziť nad strachom, byť vždy pripravení urobiť prvý krok, bez toho, aby sme sa nechali odradiť ťažkosťami a neporozumeniami.“

Pápež František však v druhej časti príhovoru hovoril aj o inom strachu, ktorý sa šíri súčasnou spoločnosťou:

„Konštruktívny dialóg medzi ľuďmi rôznych náboženských tradícií rovnako slúži k prekonaniu ďalšieho strachu, ktorý, žiaľ, v čoraz viac sekularizovanej spoločnosti, narastá: strachu z rôznych náboženských tradícií a náboženskej dimenzie ako takej. Náboženstvo je vnímané ako čosi nepotrebné, či dokonca nebezpečné; občas sa predkladajú tvrdenia, akoby sa kresťania pri výkone zamestnania mali vzdať svojich náboženských a morálnych presvedčení (porov. Príhovor Benedikta XVI. diplomatickému zboru 10. januára 2011). Šíri sa tiež idea, podľa ktorej by vzájomné spolunažívanie bolo možné iba pri skrytí vlastnej náboženskej príslušnosti, stretávaním sa v akomsi neutrálnom priestore, bez odkazov na čokoľvek transcendentné. Avšak aj tu vyvstáva otázka, ako by bolo možné vytvoriť skutočné vzťahy, vybudovať spoločnosť, ktorá by bola skutočným spoločným domovom, ak by sme odstavili bokom to, čo každý považuje za intímnu časť svojho bytia? Nemôžeme nad bratstvom uvažovať ako nad niečím vytvoreným v «laboratóriu». Samozrejme, je potrebné, aby sa toto všetko odohrávalo v úcte voči presvedčeniu druhých, aj tých, ktorí sú neveriaci, ale musíme mať odvahu a trpezlivosť vychádzať si navzájom v ústrety, s rešpektovaním toho, kým sme. Budúcnosť spočíva v spolužití rešpektujúcom rozmanitosť, a nie v unifikácii na akési jediné, teoreticky neutrálne myslenie. Počas dlhých dejín sme boli svedkami takýchto tragédií nalinajkovaného myslenia! Uznanie nespochybniteľného práva na slobodu náboženského vyznania sa preto stáva zásadným vo všetkých svojich rozmeroch. Magistérium Cirkvi sa k tomu počas posledných desaťročí vyjadrilo s veľkým dôrazom. Sme presvedčení, že vybudovanie mieru vo svete vedie touto cestou.“ –mf–








All the contents on this site are copyrighted ©.