Púť rodín s pápežom Františkom ukázala, že viera znamená radosť

Nedeľou 27. októbra vyvrcholila vo Vatikáne celosvetová Púť rodín v Roku viery. Motto podujatia znelo: „Rodina, prežívaj radosť z viery!“ Už od 9. hodiny boli v priestore pred Bazilikou veriacim k dispozícii spovedníci. O 10. hod. sa zaplnené Námestie sv. Petra zjednotilo v modlitbe slávnostných tajomstiev ruženca. O 10.30 sa príchodom Svätého Otca začalo slávenie svätej omše. Medzi hlavnými koncelebrantmi bol aj kardinál Jozef Tomko. Pápež František svoju homíliu sústredil do troch otázok: o modlitbe v rodine, o uchovávaní pokladu viery v rodine a o prežívaní radosti v rodine.

V prvom bode, venovanom modlitbe v rodine, Svätý Otec čerpal z evanjeliového úryvku 30. nedele obdobia Cez rok (Lk 18,9-14) o modlitbe farizeja a mýtnika v chráme:
„Vo svetle tohto slova sa vás chcem opýtať, drahé rodiny: modlíte sa občas v rodine? Niektorí áno, to viem. No mnohí sa ma pýtajú: Ale ako sa to robí? - Nuž, tak ako ten mýtnik, to je jasné: ponížene, pred Bohom. Každý ponížene nechá na sebe spočinúť Pánov pohľad a prosí jeho dobrotivosť, aby prišiel k nám. - No ako sa to robí v rodine? Zdá sa totiž, že modlitba je niečo osobné. A potom, uprostred rodiny niet takej chvíle, čo by bola vhodná, pokojná... - Áno, je to pravda, ale je to aj otázka pokory, priznania si, že potrebujeme Boha, tak ako ten mýtnik! A všetky rodiny, všetci potrebujeme Boha, všetci, všetci! Potrebujeme jeho pomoc, jeho silu, jeho požehnanie, jeho milosrdenstvo, jeho odpustenie. A to si žiada jednoduchosť. Modlitba v rodine si vyžaduje jednoduchosť! Pomodliť sa spoločne Otče náš okolo stola, to nie je nejaká mimoriadna vec, je to ľahké. A pomodliť sa spolu v rodine ruženec, to je ozaj krásne, dodáva to mnoho sily! A tiež modliť sa jeden za druhého: manžel za manželku, obaja za deti, deti za rodičov, za starých rodičov... Modliť sa za seba navzájom. Toto znamená modliť sa v rodine a toto robí rodinu pevnou: modlitba.“

V druhom bode Svätý Otec na príklade sv. Pavla z jeho Druhého listu Timotejovi (2 Tim 4,7) vysvetlil, ako rodina uchováva vieru: „Svätý Pavol uchoval vieru, pretože tak ako ju prijal, ju aj ďalej daroval, ochotne idúc na periférie bez zaujímania obranných pozícií. Aj tu sa môžeme opýtať: Akým spôsobom v našej rodine udržiavame našu vieru? Držíme si ju pre seba, pre našu rodinu, ako súkromné imanie, ako bankové konto, alebo sa s ňou dokážeme podeliť, pohostinnosťou, otvorenosťou voči iným? Všetci vieme, že rodiny sú ‚v jednom behu‘, sú veľmi zavalené povinnosťami, no myslíte niekedy aj na to, že tento ‚beh‘ môže byť aj behom viery? Kresťanské rodiny sú rodinami misionárskymi. Včera sme tu na námestí počuli svedectvo misionárskych rodín. Sú misionárskymi aj uprostred každodenného života, vo svojich každodenných povinnostiach, keď do toho všetkého vkladajú soľ a kvas viery! Udržiavajme vieru v rodinách, pridávajme soľ a kvas viery do našich každodenných vecí.“

V treťom bode sa pápež František sústredil na rodinu, ktorá prežíva radosť. Nadviazal pri tom na slová z responzóriového žalmu: «nechže to počujú pokorní a nech sa tešia» (Ž 34, 3). Pripomenul tiež slová sv. Pavla Filipanom: «Ustavične sa radujte ... Pán je blízko!» (Flp 4, 4-5) a všetkým položil otázku, ktorú si majú zodpovedať na domácu úlohu: „Ako je to s radosťou v tvojej rodine?“ Rodinám pripomenul ich skúsenosť s radosťou v rodine, ktorá nie je povrchná, nevyplýva iba „z vecí alebo z priaznivých okolností“, ale z „hlbokého súladu medzi osobami, ktorý všetci cítia v srdci“. Poukázal pritom na základ takejto radosti: „Základom tohto pocitu hlbokej radosti je prítomnosť Boha. Prítomnosť Boha v rodine, prítomnosť jeho lásky, ktorá je prijímajúca, milosrdná a všetkých si váži. A predovšetkým, je to láska trpezlivá. Trpezlivosť je cnosť od Boha, ktorý nás v rodine učí mať túto trpezlivú lásku voči sebe navzájom.“
„Iba Boh dokáže vytvárať harmóniu uprostred rozdielností,“ povedal ďalej Svätý Otec a svoju homíliu uzavrel slovami: „Ak chýba Božia láska, aj rodina stráca harmóniu, prevládne individualizmus a radosť uhasína. Avšak rodina, ktorá prežíva radosť z viery, spontánne ju komunikuje a je soľou zeme a svetlom sveta, je kvasom pre celú spoločnosť. Radostné rodiny... Drahé rodiny, žite vždy vo viere a jednoduchosti, tak ako Svätá nazaretská rodina. Pánova radosť a pokoj nech sú vždy s vami!“

Predseda Pápežskej rady pre rodinu arcibiskup Vincenzo Paglia v závere svätej omše poďakoval Svätému Otcovi za povzbudenie, ktoré dal rodinám počas dvojdňovej Púte rodín v rámci Roka viery. Osobitne pripomenul tri základné slová rodinného života, ktoré pápež zdôraznil rodinám, a na ktoré rodiny nikdy nezabudnú: „prosím, ďakujem, prepáč“. Svätý Otec potom pred ikonou Obetovania Ježiša v chráme všetkých zveril Svätej nazaretskej rodine nasledujúcou modlitbu:

Ježiš, Mária a Jozef,k vám, Svätá nazaretská rodina,
obraciame dnes svoj pohľad
s obdivom a dôverou.
Vo vás kontemplujeme
krásu spoločenstva pravej lásky,
vám odporúčame všetky naše rodiny,
aby sa v nich obnovili úžasné dobrodenia milosti.

Svätá nazaretská rodina,
príťažlivá škola svätého evanjelia,
nauč nás napodobňovať tvoje čnosti
s múdrou duchovnou disciplínou,
udeľ nám čistotu pohľadu,
ktorý dokáže spoznať dielo Prozreteľnosti,
v každodenných životných situáciách.

Svätá nazaretská rodina,
verná opatrovateľka tajomstva spásy,
daj, nech sa v nás nanovo zrodí úcta k mlčaniu,
urob naše rodiny večeradlami modlitby
a pretvor ich na malé domáce cirkvi,
obnovuj túžbu po svätosti,
buď posilou v šľachetných námahách práce, výchovy,
načúvania, vzájomného porozumenia a odpúšťania.

Svätá nazaretská rodina,
nanovo prebuď v našej spoločnosti vedomie
posvätnosti a nedotknuteľnosti rodiny,
ako neoceniteľného a ničím nenahraditeľného dobra.
Nech je každá rodina pohostinným príbytkom dobroty a pokoja
pre deti i starších ľudí,
pre chorých a osamelých,
pre toho, kto je chudobný a odkázaný na pomoc.

Ježiš, Mária a Jozef,k vám sa s dôverou modlíme,
vám sa s radosťou zverujeme.

Pred modlitbou Anjel Pána pápež osobitne pozdravil biskupov a veriacich z Rovníkovej Guiney, krajiny, ktorá v uplynulom týždni ratifikovala dohodu so Svätou stolicou. Spolu s veriacimi na námestí potom na príhovor Božej Matky vyprosoval Božiu pomoc pre tie časti sveta, kde sú ľudia ťažko skúšaní: „Mária, Kráľovná rodiny, oroduj za nás!“ Po modlitbe Anjel Pána všetkým udelil apoštolské požehnanie. S veriacimi sa Svätý Otec rozlúčil prianím požehnanej nedele s obľúbeným záverom „Dobrú chuť k obedu!“ Po skončení slávnosti pápež František hodnú chvíľu pobudol na námestí uprostred 300-člennej skupiny kňazov, ktorí spolu s ním koncelebrovali. Následne z bieleho pápežského džípu pozdravil pútnikov v celom priestore Svätopeterského námestia a pozdĺž celej ulice Via della Conciliazione až k Anjelskému hradu. Počet prítomných na závere Púte rodín vysoko prevýšil 100-tisíc. -jb-