Generálna audiencia: Čo pre nás znamená, že Cirkev je apoštolská?
Vatikán 16. októbra 2013 – Na námestí pred Bazilikou sv. Petra sa dnes už od skorého
rána zhromažďovali pútnici, aby sa stretli s pápežom Františkom pri generálnej audiencii.
Medzi skupinami zo Slovenska boli farníci zo Sniny, Rudlova, Kráľoviec, veriaci z
Košíc a ďalších miest. Námestie bolo celkom zaplnené a počasie tentoraz veľmi priaznivé.
Svätý Otec aj dnes ako zvyčajne prechádzal medzi pútnikmi v otvorenom džípe, žehnal
ich a zastavoval sa osobitne pri rodičoch s malými deťmi, ktoré bral na ruky a požehnával
ich. Pristavil sa aj pri skupine detí so zdravotným postihnutím. Jeden zo skupiny
hasičov v uniformách mu podal prilbu, ktorú si pápež na chvíľku sympaticky nasadil
na hlavu.
Katechézu dnes Svätý Otec venoval poslednej zo štyroch základných
charakteristík Cirkvi podľa Kréda: Cirkev je apoštolská. Ako úvodné čítanie vybral
myšlienku z Listu Efezanom: „Teda už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania
svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov;
hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš“ (Ef 2,19-20). Vysvetlil, že apoštol
je ten, ktorý je poslaný za nejakým účelom. Úlohou apoštola je na prvom mieste to,
aby sa modlil. Na druhom mieste má ohlasovať evanjelium. „Toto je dôležité, pretože
keď rozmýšľame o apoštoloch, myslíme si, že boli poslaní iba ohlasovať
evanjelium, vykonávať množstvo vecí,“ upozornil pápež. Bližšie sa potom pristavil
pri troch významoch „apoštolskosti“ Cirkvi: (1) Cirkev je založená na ohlasovaní a
modlitbe apoštolov, na autorite, ktorú dostali od samotného Krista. (2) Cirkev uchováva
a odovzdáva učenie apoštolov, za pomoci Ducha Svätého, ktorý v nej prebýva. (3) Cirkev
je poslaná prinášať evanjelium celému svetu a tak pokračovať v poslaní, ktoré Ježiš
zveril apoštolom.
Pápež František pri katechéze zdôraznil misionársky charakter
Cirkvi, ktorá „hľadí vždy do budúcnosti, je si jasne vedomá poslania, že
je poslaná Ježišom, aby bola misionárska, aby prinášala Ježišovo meno modlitbou, ohlasovaním
a svedectvom.“ Prítomným položil otázku: „Sme misionármi naším slovom a predovšetkým
naším kresťanským životom, naším svedectvom? Alebo sme kresťanmi
uzavretými v našom srdci a v našich kostoloch, sakristiovými kresťanmi?“
-jb-
Nasleduje plné znenie katechézy:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Keď
vyslovujeme Krédo, hovoríme: „Verím v jednu, svätú, katolícku, apoštolskú Cirkev“.
Neviem, či ste sa už niekedy zamysleli nad významom pojmu „Cirkev je apoštolská“.
Azda ste pri príležitosti návštevy Ríma premýšľali nad dôležitosťou apoštolov Petra
a Pavla, ktorí tu položili svoje životy za ohlasovanie a svedectvo evanjeliu. Ide
však o niečo viac.
Vyznávať, že Cirkev je apoštolská, znamená zdôrazniť zásadný
vzťah, ktorým je spojená s apoštolmi, tou skupinkou dvanástich mužov, ktorých Ježiš
jedného dňa povolal k sebe, zavolal ich po mene, aby boli s ním a aby ich poslal kázať
(porov. Mk 3,13-19). Slovo „apoštol“ pochádza z gréčtiny a znamená „poslaný“, „vyslaný“.
Apoštol je človek, ktorý je poslaný, vyslaný niečo vykonať. Je to význačné slovo.
Apoštoli boli vybraní, povolaní a poslaní Ježišom, aby pokračovali v jeho diele. Modlitba
je prvou činnosťou apoštola. Druhou činnosťou je ohlasovanie evanjelia. Toto je dôležité
pripomenúť, pretože zvyčajne si myslíme, ak hovoríme o apoštoloch, že ich činnosť
spočívala iba v ohlasovaní evanjelia a v konaní mnohých skutkov. Táto skutočnosť sa
však v počiatkoch Cirkvi javila ako problém, pretože apoštoli robili mnohé veci, ktoré
si vyžadovali veľa času. Ustanovili teda diakonov, aby sa oni sami mohli dostatočne
venovať modlitbe a hlásaniu Božieho slova. Pri myšlienke na nástupcov apoštolov, biskupov
– včítane pápeža, ktorý je tiež biskupom – by sme si mali položiť otázku, či sa aj
tento nástupca apoštolov najprv modlí a potom ohlasuje evanjelium. V tom spočíva podstata
apoštola a kvôli tomu je Cirkev apoštolská. Ak chceme byť my všetci apoštolmi, čo
o chvíľu vysvetlím, mali by sme sa opýtať seba samých: Modlím sa za spásu sveta a
ohlasujem evanjelium? Taká je apoštolská Cirkev. Toto je kľúčové spojivo, ktoré nás
viaže s apoštolmi. Vychádzajúc z tejto skutočnosti chcem v krátkosti zdôrazniť tri
významy prívlastku „apoštolská“ , ktorý Cirkvi pripisujeme.
1. Prvý: Cirkev
je apoštolská, pretože je založená na ohlasovaní a modlitbe apoštolov,
na autorite, ktorú im udelili sám Kristus. Sv. Pavol píše kresťanom do Efezu: «Ste
spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov
a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš» (porov. Ef 2,19-20).
Týmto prirovnáva kresťanov k živým kameňom, ktoré tvoria budovu Cirkvi a táto stavba
je postavená na apoštoloch ako na stĺpoch. Kameň, ktorý všetko podopiera, je sám Ježiš.
Cirkev bez Ježiša nemôže existovať; bez Ježiša niet Cirkvi. Rozumieme tomu? Ježiš
je základom Cirkvi, jej fundamentom! Apoštoli žili s Ježišom, počúvali jeho slová,
strávili s ním časť jeho života, a predovšetkým boli svedkami jeho smrti a zmŕtvychvstania.
Naša viera, ako aj Cirkev, ktorú chcel Kristus, sa nezakladá na nejakej myšlienke,
nestojí na akejsi filozofii. Zakladá sa na samotnom Kristovi. Cirkev je ako strom,
ktorý rástol počas storočí, rozvinul sa, prináša ovocie a jeho korene sú v Kristovi
pevne zapustené. Základná skúsenosť apoštolov s Kristom, ktorých si on sám vyvolil
a poslal, sa tiahne až k nám. Od malej sadenice stromu až po naše dni. A tak je to
v Cirkvi na celom svete.
2. Opýtajme sa však: Ako sa môžeme spojiť s týmto
svedectvom a ako sa až k nám môže dostať to, čo prežili apoštoli s Ježišom, to, čo
od neho počuli? Pozrime sa v tejto súvislosti na druhý význam slova „apoštolskosť“.
Katechizmus Katolíckej cirkvi potvrdzuje, že Cirkev je apoštolská, pretože
«s pomocou Ducha Svätého, ktorý v nej prebýva, chráni a ďalej
odovzdáva učenie, zverený poklad, zdravé slová, ktoré počula
od apoštolov» (KKC 857). Cirkev počas storočí uchováva tento vzácny poklad,
ktorý tvorí Sväté písmo, náuka, sviatosti a pastiersky úrad, aby sme mohli byť verní
Kristovi a mali účasť na jeho živote. Je ako rieka, ktorá preteká dejinami, rozširuje
sa a prináša vlahu. Jej voda je vždy tá istá, ktorá vyteká z prameňa a tým prameňom
je sám Kristus. On je vzkriesený, je živý a jeho slová sa nepominú, pretože on sa
nepomíňa, žije a je dnes tu medzi nami, počuje nás, keď sa mu prihovárame, počúva
nás, je v našom srdci. Ježiš je dnes s nami! Uvedomujeme si dôležitosť tohto Kristovho
daru, ktorým je Cirkev? Uvedomujeme si, že činnosťou, ktorá je vlastná Cirkvi na jej
ceste dejinami – napriek ťažkostiam, problémom, slabostiam a našim hriechom - je odovzdávanie
autentického Kristovho posolstva? Napĺňa nás istotou skutočnosť, že to, v čo veríme,
je naozaj to, čo nám odovzdal Kristus?
3. Posledná myšlienka: Cirkev je apoštolská,
pretože je poslaná, aby niesla evanjelium do celého sveta. Na púti dejinami
pokračuje v tom istom poslaní, ktoré Kristus zveril apoštolom. Čo povedal Ježiš? «Choďte
a získavajte učeníkov zo všetkých národov, krstite ich v mene Otca i
Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja
som s vami po všetky dni až do skončenia sveta» (porov. Mt 28,19-20). Toto
je to, čo nám Ježiš prikázal robiť. Zdôrazňujem tento aspekt misionárskosti, pretože
Kristus nás všetkých pozýva, aby sme išli v ústrety iným, posiela nás, žiada od nás,
aby sme sa vybrali roznášať radosť evanjelia! Opýtajme sa ešte raz: Sme misionármi
prostredníctvom našich slov, ale najmä prostredníctvom nášho kresťanského života?
Prostredníctvom nášho svedectva? Alebo sme kresťanmi uzavretými v našom srdci a v
našich kostoloch? Kresťania zo sakristie? Kresťania iba slovami, ktorí však žijú ako
pohania? Musíme si položiť tieto otázky. Nie sú výčitkou. I ja sám seba sa pýtam:
akým som kresťanom? Som ním skutočne skrze svedectvo?
Cirkev má svoje korene
v náuke apoštolov, pravdivých Kristových svedkov, avšak vždy hľadí do budúcnosti s
pevným vedomím, že je poslaná, vyslaná Ježišom, aby bola misionárska, prinášajúc Ježišovo
meno modlitbou, ohlasovaním a svedectvom. Cirkev, ktorá sa uzatvára do seba a do minulosti
alebo Cirkev, ktorá sa sústreďuje iba na dodržiavanie drobných zvykových predpisov,
je Cirkvou, ktorá zrádza vlastnú identitu. Objavme dnes celú nádheru i zodpovednosť,
ktorá plynie z toho, že sme apoštolskou Cirkvou! Zapamätáte si to? Cirkev je apoštolská
preto, lebo sa modlíme – to je prvou úlohou – a preto, že ohlasujeme evanjelium naším
životom. A tiež aj slovami. Ďakujem.