2013-10-06 08:46:43

Odpoveď pápeža Františka na otázky mladých v Assisi


Svätý Otec František sa pri pastoračnej návšteve Assisi 4. októbra 2013 stretol s mladými na námestí pred Bazilikou Panny Márie, Kráľovnej anjelov. Nasleduje plné znenie príhovoru Svätého Otca, v ktorom odpovedal na štyri otázky, ktoré mu vopred zaslali.

Drahí mladí z Umbrie, dobrý večer!

Ďakujem vám, že ste sem prišli, ďakujem vám za túto slávnosť! A rovnako vám ďakujem za vaše otázky, ktoré sú veľmi dôležité.

Teší ma, že prvú otázku predložil mladý pár. Je to pekné svedectvo! Dvaja mladí, ktorí si už vybrali, ktorí sa s radosťou a odvahou rozhodli založiť si rodinu. Je to tak, je naozaj pravda, že budovať si rodinu si vyžaduje odvahu! Vaša otázka, milí mladomanželia, sa spája s otázkou povolania. Čo je to manželstvo? Je to skutočné a osobitné povolanie, ako je aj kňazstvo a rehoľný život. Dvaja kresťania, ktorí sa zoberú, rozoznali v ich príbehu lásky pozvanie od Pána, poslanie vytvoriť z dvoch, muža a ženy, jedno telo, jeden život. Sviatosť manželstva zahalí túto lásku Božou milosťou, upevní ju v samotnom Bohu. S týmto darom, s touto istotou povolania, možno bezpečne vykročiť, nebáť sa ničoho, za jej pomoci možno spoločne čeliť všetkému!

Spomeňme si teraz na našich rodičov, našich starých rodičov a prastarých rodičov: zosobášili sa v podmienkach oveľa jednoduchších, ako sú tie naše, niektorí v čase vojny alebo krátko po vojne; niektorí emigrovali, podobne, ako aj moji rodičia. Kde nachádzali silu? Nachádzali ju v istote, že Pán je s nimi, že rodinu Boh požehnáva skrze sviatosť manželstva a že požehnané je aj poslanie rodiny privádzať na svet deti a vychovávať ich. S týmito istotami zvládali aj tie najťažšie životné skúšky. Tieto istoty boli síce jednoduché, ale pravdivé, vytvárali podporné stĺpy pre ich lásku. Ich život nebol ľahký, sprevádzali ho problémy, mnoho problémov. Ale tieto jednoduché istoty im pomáhali napredovať. Podarilo sa im vytvoriť peknú rodinu, darovať život a vychovať deti.

Drahí priatelia, takýto morálny a duchovný základ je potrebný pre budovanie dobra, ktoré takto dokáže pevne obstáť! Dnes už viac tento základ negarantujú rodiny a spoločenské tradície. Naopak, spoločnosť, do ktorej ste sa narodili, uprednostňuje právo jednotlivca pred právom rodiny; vzťahy, ktoré trvajú len dovtedy, kým sa neobjavia ťažkosti, a preto sa o vzťahoch párov, o manželských a rodinných vzťahoch často hovorí povrchným a zavádzajúcim spôsobom. Stačí sledovať niektoré televízne programy, a hneď pobadáme tento hodnotový systém! Koľkokrát si duchovní pastieri, a aj ja som sa s tým viackrát stretol, po otázke párom, ktoré sa chcú zosobášiť: „Viete, že manželstvo je na celý život?“, vypočujú takúto odpoveď: „Jaj, no my sa veľmi ľúbime, ale... ostaneme spolu pokiaľ bude trvať naša láska. Keď sa vytratí, každý sa poberie svojou stranou.“ Toto je egoizmus: keď nič necítim, seknem s manželstvom a zabudnem na to, že je to „jedno telo“, ktoré nemožno rozdeliť. Zosobášiť sa predstavuje riziko, je to riskantné! To čo nás ohrozuje, je egoizmus, pretože v každom z nás sa ukrýva rozpoltená osobnosť. Jedna nám hovorí: „Som slobodný a ide mi o toto...“ Druhá nám zase hovorí: „Ja, mne, so mnou, pre mňa...“ Egoizmus, ktorý sa zakaždým točí okolo seba a nevie sa otvoriť ostatným. Ďalší problém predstavuje táto kultúra provizória, podľa ktorej sa zdá, akoby nič nebolo definitívne. Všetko je provizórne. Ako som to už spomenul, „len pokiaľ trvá láska.“ Raz som počul jedného seminaristu, veľmi šikovného, ako povedal: „Chcem sa stať kňazom, ale len na desať rokov. Potom si to ešte premyslím.“ Toto je kultúra provizória! Ježiš nás predsa nezachránil provizórne, zachránil nás navždy, definitívne!

Avšak Duch Svätý vždy dáva zrod novým odpovediam vzhľadom na nové potreby! A tak v Cirkvi vzrástla ponuka príprav pre snúbencov, kurzov prípravy na manželstvo, skupinky mladých párov vo farnostiach, rodinné hnutia... Tieto sú obrovským bohatstvom! Sú oporným bodom pre každého: pre mladých, ktorí hľadajú; pre páry nachádzajúce sa v kríze; pre rodičov, ktorí sa trápia pre svoje deti a naopak. Všetkým nám pomáhajú! Sú tu ďalej tiež rozličné spôsoby prijatia, ako pestúnska starostlivosť, adopcia, domovy náhradných rodín rôznych typov... Fantázia - dovolím si použiť toto slovo - fantázia Ducha Svätého nepozná hraníc, je ale tiež veľmi konkrétna! Chcel by som vám preto povedať, aby ste sa nebáli urobiť v živote definitívne rozhodnutia, aby ste nemali strach ich urobiť. Koľkokrát som si vypočul matky, ktoré mi hovorili: „Otče, mám tridsaťročného syna a on nie a nie sa oženiť: neviem, čo mám robiť. Má krásnu snúbenicu, ale je nerozhodný.“ - „Ale pani, tak mu jednoducho prestaňte žehliť košele!“ – Tak je to! Nemajte strach urobiť definitívne rozhodnutia, ktorým je aj manželstvo: prehlbujte vašu lásku, rešpektujte jej načasovanie a jej prejavy, modlite sa a pripravte sa dobre, ale majte tiež dôveru, že Pán vás nikdy neopustí! Nechajte ho vojsť do vášho domu ako člena rodiny, on vám bude vždy oporou.

Rodina je povolanie, ktoré Boh vpísal do prirodzenosti muža a ženy, ale je tu aj ďalšie povolanie, ktoré ho dopĺňa: povolanie k celibátu a k panenstvu pre nebeské kráľovstvo. Je to povolanie, ktorým žil aj samotný Ježiš. Ako ho rozpoznať? Ako ho nasledovať? Toto je v poradí tretia otázka, ktorú ste mi položili. Niektorí z vás si možno teraz hovoria, aký je ten biskup šikovný! Položili sme mu otázky a on už má pripravené všetky odpovede, dokonca napísané! - Dostal som tieto otázky niekoľko dní vopred, preto sú mi už známe. Odpoviem vám prostredníctvom dvoch základných prvkov, ako rozpoznať toto povolanie ku kňazstvu alebo k zasvätenému životu: modliť sa a kráčať v Cirkvi. Tieto dve veci patria k sebe, sú navzájom prepojené. Na začiatku každého povolania k zasvätenému životu je vždy silné zakúsenie Boha, skúsenosť, na ktorú sa nezabúda, ktorú si zapamätáme na celý život! Skúsenosť, akú mal aj František. Nedá sa s tým však nejako kalkulovať alebo si to naplánovať. Boh má pre nás vždy prekvapenia!

Je to Boh, kto povoláva. Je ale dôležité, aby sme udržiavali každodenný vzťah s ním, načúvali mu v tichosti pred svätostánkom i v našom vnútri, zhovárali sa s ním a pristupovali k sviatostiam. Mať takýto rodinný vzťah s Pánom, to je akoby sme mali vždy otvorené okno nášho života, aby nám mohol dal počuť svoj hlas, to, čo od nás žiada. Bolo by pekné vypočuť si takéto niečo od vás, vypočuť si tu prítomných kňazov, rehoľné sestry... Bolo by to nádherné, pretože každý príbeh je jedinečný, ale všetky vychádzajú zo stretnutia, ktoré dáva osvietenie do hĺbky, ktoré sa dotýka nášho srdca a zahŕňa celého človeka: city, intelekt, zmysly, všetko. Vzťah s Bohom sa netýka len časti nás samých, týka sa všetkého. Je to láska taká veľká, taká krásna a taká opravdivá, že si zasluhuje všetko a zaslúži si všetku našu dôveru. Je tu ešte jedna vec, ktorú by som chcel jasne zdôrazniť, zvlášť v dnešný deň: panenstvo pre Božie kráľovstvo neznamená vysloviť „nie“. Znamená vysloviť „áno“! Samozrejme, obsahuje aj vzdanie sa manželského zväzku a vlastnej rodiny, ale jeho základ tvorí to „áno“, ktoré je odpoveďou na Kristovo absolútne „áno“ voči nám. A toto „áno“ nás robí plodnými.

Tu v Assisi však nie sú potrebné slová! Je tu František, je tu Klára, oni rozprávajú! Ich charizma sa aj naďalej prihovára mnohým mladým na celom svete: chlapcom a dievčatám, ktorí zanechávajú všetko, aby nasledovali Ježiša na ceste evanjelia.

Evanjelium. Chcel by som použiť slovo „evanjelium“ ako odpoveď na ďalšie dve otázky, ktoré ste mi položili, a teda na druhú a štvrtú. Jedna sa týka angažovanosti v sociálnej oblasti v tomto čase krízy, ktorá ohrozuje nádej, a ďalšia sa týka evanjelizácie, prinášania Ježišovo posolstva ďalším. Pýtali ste sa ma: Čo môžeme urobiť my? Ako môžeme prispieť v tomto smere?

Tu v Assisi, v blízkosti Porciunkuly, sa mi zdá akoby som počul hlas sv. Františka, ktorý nám opakuje: „Evanjelium, evanjelium!“. Hovorí to aj mne, vlastne, v prvom rade mne. Hovorí mi: „Pápež František, buď služobníkom evanjelia!“ Ak sa mi nepodarí byť služobníkom evanjelia, môj život nebude stáť za nič!

Ale evanjelium, drahí priatelia, nie je len o náboženstve, je o človeku, o celom človeku, hovorí o svete, spoločnosti, ľudskej civilizácii. Evanjelium je posolstvom Božej spásy pre ľudstvo. Keď však hovoríme o „spásonosnom posolstve“, nie je to iba akýsi rečnícky zvrat, nie sú to iba jednoduché či prázdne slová, ktorých je dnes tak veľa! Ľudstvo naozaj potrebuje spásu! Každodenne to vidíme, keď listujeme noviny alebo počúvame správy v televízii; ale vidíme to aj okolo nás, v ľuďoch, situáciách... a vidíme to aj na nás samých! Každý z nás potrebuje, aby bol spasený! Sami to nedokážeme, potrebujeme spásu! Spásu pred čím? Pred zlom. Zlo pôsobí, robí si svoju prácu. Ale zlo nie je neprekonateľné a kresťan zoči-voči zlu nerezignuje. A vy, mladí, chcete rezignovať pred zlom, neprávosťami, ťažkosťami? Tak chcete alebo nechcete? [Mladí odpovedajú: Nie!] Tak potom dobre, to sa mi páči. Našim tajomstvom je, že Boh je väčší ako zlo, a toto naozaj platí: Boh je nekonečná láska, milosrdenstvo, ktoré nepozná hraníc, a táto Láska premohla zlo až do koreňa Ježišovou smrťou a vzkriesením. Toto je evanjelium, toto je tá Dobrá zvesť: Božia láska zvíťazila! Kristus zomrel na kríži za naše hriechy a vstal z mŕtvych. S ním dokážeme bojovať so zlom a každý deň nad ním víťaziť. Veríme tomu, či nie? [Mladí odpovedajú: Áno!] Toto „áno“ však musíte uplatňovať aj v živote! Ak verím, že Ježiš premohol zlo a spasil ma, musím Ježiša nasledovať, musím ísť Ježišovou cestou po celý život.

A tak evanjelium, toto spásonosné posolstvo, má dva ciele, ktoré sú navzájom prepojené. Prvým je prebudiť vieru, a toto je evanjelizácia. Druhým je meniť svet podľa Božieho plánu, a toto je pôsobenie kresťanov na spoločnosť. Nie sú to však dve navzájom oddelené veci, sú jediným poslaním: prinášanie evanjelia dosvedčovaného naším životom premieňa svet! Toto je tá cesta: prinášať evanjelium svedectvom nášho života.

Pozrime sa na Františka: on konal obe tieto veci mocou jediného evanjelia. František priniesol rast viery, obnovil Cirkev; a zároveň obnovil spoločnosť, urobil ju bratskejšou, ale vždy vďaka evanjeliu, vydávaním svedectva. Viete, čo raz František povedal svojim spolubratom? „Vždy ohlasujte evanjelium, a ak to bude nutné, tak aj slovami!“ - Ale ako? Dá sa ohlasovať evanjelium bez slov? - Áno, dá. Vydávaním svedectva! Najprv svedectvo, potom slová! Ale vždy je potrebné svedectvo!

Mladí z Umbrie: robte tak aj vy! Dnes vám v mene sv. Františka hovorím: Nemám zlato, ani striebro, ale niečo oveľa cennejšie, Ježišovo evanjelium. Vykročte s odvahou! S evanjeliom v srdci a
v rukách, buďte svedkami viery vaším životom. Prinášajte Krista do vašich domovov, ohlasujte ho medzi vašimi priateľmi, prijímajte ho a slúžte mu v chudobných. Prinášajte Umbrii posolstvo života, pokoja a nádeje! Vy to dokážete!“

Svätý Otec sa potom s mladými pomodlil Otče náš a udelil im svoje požehnanie. Pri rozlúčke nezabudol pripomenúť:

„Prosím vás, modlite sa za mňa!“

Preklad: Mária Fábryová







All the contents on this site are copyrighted ©.