Pápež katolíckym lekárom: Každé dieťa, odsúdené na potrat „má tvár Pána”
V každom krehkom živote máme vidieť odtlačok Kristovej tváre, povedal pápež František
účastníkom 10. medzinárodného stretnutia katolíckych lekárov počas osobitnej audiencie
v Klementínskej sále. Zišli sa v Ríme na konferencii, ktorú organizuje v dňoch od
18. do 22. septembra Medzinárodná federácia asociácií katolíckych lekárov. Svätý Otec
v úvode príhovoru prítomným 120 poslucháčom poukázal na paradox súčasnej situácie:
„Na
jeden strane vidíme – a ďakujeme Bohu – za pokrok medicíny, a to vďaka
práci vedcov, ktorí sa nadšene a bezvýhradne venujú výskumu nových liečebných
postupov. Nadruhejstranevšakvnímametiež nebezpečenstvo, želekárstrácajemu vlastnú identitu – byť v službeživotu. Kultúrnadezorientáciaovplyvnila
aj to,čosa zdalo byť nedotknuteľné: vašu oblasťmedicíny!“
Ako odpoveď na tento jav pápež František pripomenul
encykliku Caritas in veritate, keď povedal: «Otvorenosť voči životu je stredobodom
pravého rozvoja. (...) Ak sa stratí osobná a sociálna vnímavosť na prijímanie nového
života, ochabujú aj iné formy prijímania druhých, osožné v sociálnom živote. Prijímanie
života posilňuje morálne energie a uschopňuje na vzájomnú pomoc» (28).
V druhom
bode Svätý Otec tento kontext protirečenia rozvinul a poznamenal, že Cirkev apeluje
na svedomie všetkých zdravotníckych pracovníkov a dobrovoľníkov, osobitne na gynekológov,
povolaných spolupracovať pri narodení nových ľudských životov. Toto je jedinečné povolanie
a poslanie, ktoré si vyžaduje štúdium, svedomie a ľudskosť. Pápež zdôraznil, že „rozšírená
mentalita zisku a kultúra odpadu, ktoré zotročujú srdcia a mysle mnohých ľudí, majú
veľmi vysokú cenu. Vyžadujú eliminovať ľudské bytosti, najmä ak sú fyzicky či sociálne
slabšie“.
„Našaodpoveďnatútomentalituje rozhodné «áno» životu, bez váhania.
«Prvým právomčlovekajejehoživot. Máaj iné dobrá, niektoréznich súdrahšie, ale toto jezákladnédobro, podmieňujúcevšetky ostatné»
(Kongregácia pre náuku viery, Vyhláseniek asistovanému potratu,
18. novembra 1974, 11). Veci majú svoju cenu a sú predajné, ale ľudia
majú dôstojnosť, väčšiu hodnotu než veci, a nemajú ‚cenu‘.
Často sa ocitáme v situáciách, keď vidíme, že to, čo najmenej
zaváži, je práve život. Preto sa pozornosť voči ľudskému životu
v jeho celistvosti stala v posledných rokoch skutočnou prioritouUčiteľského
úradu Cirkvi, najmä voči životu najviac bezbrannému, to znamená
vočiľuďom so zdravotným postihnutím, chorým, nenarodeným
deťom, deťom a starým ľuďom. (...) Každé
nenarodené dieťa, odsúdené na potrat, má tvár Pána. A každý starý človek, hoci chorľavý
či na konci svojich dní, nosí na sebe tvár Krista.“
Tretím aspektom, ktorého
sa pápež dotkol vo svojom dnešnom príhovore je mandát, poslanie katolíckych lekárov
byť svedkami a rozširovateľmi kultúry života. „To, že ste katolíkmi, vás zaväzujek väčšejzodpovednosti: vprvom radeksebe samým, skrze úsilie byťvsúladeskresťanskýmpovolaním,
apotomk súčasnejkultúre,
aby ste napomáhali rozpoznaťtranscendentnýrozmerľudskéhoživota, odtlačokstvoriteľského
dielaBoha, odprvéhookamihu
jehopočatia. Totojeúsilie
novejevanjelizácie, ktoráčastovyžadujeísťprotiprúdu a
platiť zato osobne. Pánpočíta aj svami, aby boloohlasované evanjelium života.“
–jk-