František: „Bez modlitby riskujeme, že budeme slúžiť sebe, a nie Bohu“

Príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 21. júla 2013 vo Vatikáne:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Aj túto nedeľu pokračuje čítanie z desiatej kapitoly evanjelistu Lukáša. Dnešný úryvok je o Márii a Marte. Kto sú tieto ženy? Marta a Mária, sestry Lazára, sú príbuzné a verné učeníčky Pána, ktoré bývali v Betánii. Sv. Lukáš ich opisuje týmto spôsobom: Mária pri Ježišových nohách „počúvala jeho slovo“, zatiaľ čo Marta mala plno práce s obsluhou (por. Lk 10,39-40). Obe ponúkajú pohostinnosť Pánovi, ktorý sa u nich zastavil, no robia to odlišným spôsobom. Mária si sadá k Ježišovým nohám a počúva, Marta sa však necháva pohltiť vecami, ktoré treba pripraviť, a je tak zaneprázdnená, že sa na Ježiša obracia slovami: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ (v. 40) A Ježiš jej odpovedá láskavým napomenutím: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno.“ (v. 41)

Čo chce povedať Ježiš? Ktorá je to tá jediná vec, ktorú potrebujeme? Predovšetkým je potrebné rozumieť, že tu nejde o protiklad medzi dvoma postojmi, načúvaním Pánovho slova, kontempláciou, a konkrétnou službou blížnemu. Nie sú to dva protikladné postoje, ale naopak, oba predstavujú zásadne dôležité aspekty nášho života. Neslobodno ich od seba oddeliť, ale ich treba žiť v hlbokej jednote a súzvuku. No prečo sa Marte dostáva napomenutie, hoc i láskavou formou? Pretože považovala za zásadne dôležité len to, čomu sa venovala, bola teda príliš pohltená a ustarostená tým, čo všetko treba „robiť“. U kresťana skutky služby lásky nie sú nikdy odtrhnuté od zdroja každej našej činnosti, čiže od načúvania Pánovmu slovu, spočívania, tak ako Mária, pri Ježišových nohách, v postoji učeníka. Pre toto dostala Marta napomenutie.

Drahí bratia a sestry, nech sú modlitba a činnosť aj v našom kresťanskom živote hlboko zjednotené. Taká modlitba, ktorá nevedie ku konkrétnemu činu pre brata, chudobného, chorého a núdzneho, pre brata v ťažkostiach, je modlitbou neplodnou a neúplnou. No súčasne, keď v cirkevnej službe venujeme pozornosť iba činnosti, keď pripisujeme väčšiu váhu veciam, funkciám, štruktúram, a zabúdame na ústredné postavenie Krista, nevyhradíme si čas pre dialóg s ním v modlitbe, riskujeme, že budeme slúžiť sebe samým, a nie Bohu, prítomnému v núdznom bratovi. Sv. Benedikt zhrnul štýl života, ku ktorému usmerňoval svojich mníchov, do dvoch slov: „Ora et labora“ - Modli sa a pracuj. Práve z kontemplácie, zo silného priateľského vzťahu s Pánom, rodí sa v nás schopnosť žiť a prinášať druhým Božiu lásku, jeho milosrdenstvo, jeho nehu. A aj naša práca pre bratov v núdzi, naša služba lásky v dielach milosrdenstva, nás privádza k Pánovi, pretože v núdznom bratovi a sestre hľadíme priamo na Pána. Prosme Pannu Máriu, Matku načúvania a služby, aby nás naučila meditovať v našom srdci slovo jej Syna, modliť sa s vernosťou, aby sme sa stávali stále pozornejšími konkrétne voči potrebám bratov.

Preklad: Jozef Bartkovjak SJ