Svätý Otec seminaristom, novickám a novicom: Poslanie je nájsť Pána, nechať sa ním utešiť a ísť potešovať jeho ľud

V nedeľu dopoludnia o 9.30 hod. slávil pápež František svätú omšu v Bazilike sv. Petra, na ktorej sa vo veľmi srdečnej atmosfére zúčastnili mladí seminaristi, novicky a novici z celého sveta. Tí sa v Ríme zišli na stretnutí v rámci Roku viery s názvom „Spolieham sa na teba!“ Mladí ľudia, ktorí sú na začiatku zasväteného života, s nadšením počúvali homíliu Svätého Otca, v ktorej im priblížil orientačné body kresťanského poslania: radosť z útechy, kríž a modlitbu.

Drahí bratia a sestry, už včera som mal radosť stretnúť sa s vami. Dnes je však naša slávnosť ešte väčšia, pretože sa stretávame pri eucharistii v deň Pána. Ste seminaristi, novici a novicky, mladí na ceste povolania, pochádzajúci zo všetkých častí sveta. Predstavujete mladosť Cirkvi! Ak je Cirkev Kristovou nevestou, v istom zmysle vy zobrazujete ten čas zasnúbenia, jar povolania, obdobie odhalenia, overovania. Je to nádherné obdobie, v ktorom sa kladú základy pre budúcnosť. Ďakujem vám, že ste prišli!
Božie slovo nám dnes hovorí o poslaní. Kde sa rodí poslanie? Odpoveď je jednoduchá: rodí sa z jedného volania, toho Pánovho. Ten, ktorý je ním povolaný, je povolaný preto, aby bol poslaný. Ako sa však má správať ten, ktorý je poslaný? Aké sú orientačné body kresťanského poslania? Čítania, ktoré sme počuli, nám hovoria o troch: radosť z útechy, kríž a modlitba.

1. Prvý element: radosť z útechy. Prorok Izaiáš sa obracia na národ, ktorý prežil temné obdobie vyhnanstva a zakúsil ťažkú skúšku. Teraz však pre Jeruzalem nastal čas útechy. Smútok a strach musia prenechať miesto radosti. „Tešte sa... plesajte... radujte sa“ – hovorí prorok (66,10). Je to veľké pozvanie k radosti. Prečo? Z akého dôvodu? Preto, lebo Pán vyleje na sväté mesto a jeho obyvateľov „vodopád“ útechy, materskej nežnosti: „V lone vás budú varovať a na kolenách vás budú láskať.“ Tak ako mama berie dieťa do svojho náručia a ho láska, tak urobí Pán s nami a tak s nami aj robí. Tento vodopád nežnosti nám prinesie veľkú útechu. „Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť“ (vv. 12-13). Každý kresťan, zvlášť my, sme povolaní, aby sme priniesli toto posolstvo nádeje, ktoré obdarúva veselosťou a radosťou: Božou potechou, jeho nežnosťou ku všetkým. Nemôžeme ju však prinášať, ak najprv my sami nezakúsime radosť z jeho útechy, že sme ním milovaní. Je to dôležité preto, aby sa naše poslanie stalo plodným. Pocítiť Božiu útechu a odovzdávať ju! Stretol som párkrát zasvätené osoby, ktoré majú strach z Božej útechy. Chudáci, trápia sa, lebo sa boja tejto Božej nežnosti. Nebojte sa. Nebojte sa, lebo Pán je Pánom útechy, Pánom nežnosti. Pán je otec a hovorí nám, že s nami urobí tak ako mama so svojím dieťaťom, vo svojej nežnosti. Nebojte sa Pánovej útechy. Izaiášovo pozvanie musí zaznievať v našom srdci: „Potešujte, potešujte môj ľud“ (40,1) a stať sa poslaním. Máme nájsť Pána, ktorý nás potešuje a ísť potešovať Pánov ľud. Toto je poslanie. Je zrejmé, že dnešný človek potrebuje slová, ale predovšetkým potrebuje, aby sme mu svedčili o milosrdenstve, Pánovej nežnosti, ktorá zohrieva srdce, ktorá prebúdza nádej, ktorá priťahuje k dobru. Radosť z prinášania Božej útechy!

2. Druhým orientačným bodom poslania je Kristov kríž. Svätý Pavol píše Galaťanom: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista“ (6,14). Ďalej hovorí o „stigmách“, teda ranách ukrižovaného Ježiša ako o znamení, rozlišujúcom znaku toho, že je apoštolom evanjelia. Pavol vo svojej službe zažil utrpenie, slabosť a neúspech, ale aj radosť a útechu. Toto je Ježišovo veľkonočné tajomstvo: tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania. Znamená to nechať sa pripodobniť v smrti Ježišovi, ktorý dal Pavlovi účasť na zmŕtvychvstaní a víťazstve. V hodine tmy a skúšky je svitanie svetla a spásy už prítomné a pôsobí. Veľkonočné tajomstvo je bijúcim srdcom poslania Cirkvi! Ak ostávame v tomto tajomstve, sme chránení pred svetským a triumfalistickým pohľadom na poslanie ako aj pred stratou odvahy kvôli skúškam a neúspechom. Pastoračná účinnosť, plodnosť ohlasovania evanjelia nie je daná úspechom či neúspechom podľa ľudských kritérií hodnotenia, ale pramení z pripodobnenia sa logike Ježišovho kríža, ktorá je logikou vychádzania zo seba samých a darovania sa, je logikou lásky. Kríž – vždy kríž s Kristom – je ten, ktorý garantuje plodnosť nášmu poslaniu. Z kríža, najvyššieho prejavu milosrdenstva a lásky, sa rodíme ako „nové stvorenie“ (Gal 6,15).

3. Nakoniec tretí prvok: modlitba. V evanjeliu sme počuli: „Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!“ (Lk 10,2). Robotníci na žatvu nie sú vybratí prostredníctvom verejnej kampane alebo výzvami k službe a veľkodušnosti, ale sú „vyvolení“ a „poslaní“ Bohom. On je ten, ktorý vyberá, on je ten, ktorý posiela, on je ten, ktorý dáva poslanie. Preto je modlitba dôležitá. Cirkev, ako opakoval Benedikt XVI., nie je naša, ale je Božia. Koľkokrát si my, zasvätení, myslíme, že je naša! Nie je však naša, ale patrí Bohu. Pole, ktoré treba obrábať je jeho. Poslanie je teda predovšetkým milosťou. A ak je sám apoštol plodom modlitby, v nej nájde svetlo a silu aj pre svoju činnosť. Naše poslanie nie je plodné a dokonca vyhasína vo chvíli, keď sa preruší spojenie s prameňom, s Pánom.

Drahí seminaristi, drahé novicky a drahí novici, drahí mladí na ceste povolania. Niekto z vás mi predvčerom povedal: „Evanjelizácia sa robí na kolenách“. Počúvajte dobre: „Evanjelizácia sa robí na kolenách“. Buďte vždy mužmi a ženami modlitby! Bez stáleho vzťahu s Bohom sa poslanie stane remeslom. Pracuješ ako krajčír, kuchárka, ako kňaz, pracuješ ako kňaz, pracuješ ako rehoľná sestra...? Nie. Toto nie je remeslo. Je to úplne iná vec. Riziko aktivizmu, prílišného spoliehania sa na štruktúry je vždy pascou. Keď sa zahľadíme na Ježiša, vidíme, že pred každým rozhodnutím alebo dôležitou udalosťou sa ponoril do intenzívnej a dlhej modlitby. Zveľaďujme kontemplatívny rozmer aj vo víre urgentných a naliehavých povinností. Čím viac vás poslanie pobáda, aby ste sa vybrali na existenciálne periférie, tým viac nech je vaše srdce zjednotené s Kristovým srdcom, ktoré je plné milosrdenstva a lásky. V tom spočíva tajomstvo pastoračnej účinnosti, plodnosti Pánovho učeníka!
Ježiš posiela svojich bez „mešca, bez kapsy a obuvi“ (Lk 10,4). Rozširovanie evanjelia sa nezakladá na počte osôb, na prestíži inštitúcie, ani na kvantite disponibilných zdrojov. To, na čom záleží, je nechať sa preniknúť Kristovou láskou, dovoliť Duchu Svätému, aby nás viedol a zaštepiť vlastný život do stromu života, ktorým je Pánov kríž.

Drahí priatelia, s veľkou dôverou vás zverujem príhovoru Panny Márie. Ona je matka, ktorá nám pomáha urobiť definitívne rozhodnutia v slobode, bez obáv. Nech vám pomáha s radosťou svedčiť o Božej úteche bez strachu z radosti, pripodobniť sa logike lásky kríža a rásť v čoraz intenzívnejšom spojení s Pánom v modlitbe. Tak bude váš život bohatý a plodný!

Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ, Jozef Šofranko SJ