P. Milan Bubák SVD
sa vo svojom cykle Spiritualita súčasného človeka venuje otázke
modlitby a temperamentu. Milí priatelia, pokračujeme v našej téme o modlitbe. Máme
za sebou Význam modlitby ako takej a formy, čas, miesto a postoje pri modlitbe. Dnes
sa budeme venovať téme možno trocha nevšednej no predpokladám, že celkom zaujímavej
a síce modlitba a temperament. Nakoľko by som chcel v nej ísť do hĺbky venujeme jej
nasledujúcich niekoľko úvoch. Naposledy sme si povedali, že pri postoji pri modlitbe
je dôležité skúmať, čo mi je ako osobe vlastné a podľa toho sa zariadiť. Nie je rozumné
prijímať postoje, ktoré odporujú mojej mentalite a cíteniu. To isté platí i o
„typoch“ modlitby. Niekedy sa stáva, že človek nemá chuť na modlitbu, pretože
to, čo mu ktosi kedysi ako modlitbu predkladal mu nechutí, nepriťahuje ho to, nie
je mu to vlastné. A mnohí, ktorým sa predkladá len jedna typ modlitby skončia s tým,
že asi nemajú povolanie k modlitbe a s modlitbou prestanú, alebo ju obmedzia na minimum.
No katolícka tradícia je veľmi pestrá, má veľa rôznych typov a foriem modlitby, z
ktorých si môže vybrať každý. Naozaj každý!!! Preto je dôležité, aby sme katolícku
tradíciu poznali a vyberali si z nej ten typ modlitby, ktorý nám, ako jedincom vyhovuje.
Verme, v katolíckej tradícii je z čoho vyberať. V tom, o čom si budeme počas nasledujúcich
niekoľkých úvah hovoriť, predstavím veľmi stručne aspoň niektoré tradície modlitby,
ako sa odvíjali počas dejín kresťanstva. Ak si niekto nájde tú svoju, určite sa bude
o ňu zaujímať hlbšie. A tiež pochopí, že ak sa niekto modlí inak ako on, nie je to
chyba. Formy a typy modlitby vychádzajú z rôznych spiritualít, tzn. celého systému
chápania vecí. Preto tu budeme slová modlitba a spiritualita navzájom zamieňať. Prvou,
ktorú si predstavíme, je tzv. PÚŠTNA SPIRITUALITA, ktorej veľkými postavami
boli medzi inými sv. Ján Kassián a sv. Hieronym. Vyznačuje sa tým, že sústreďovala
na tzv. nekrvavé mučeníctvo. Bola výsledkom slobody, ktorú Cirkev dostala v časoch
Konštantína Veľkého po r. 313. Ľudia už neboli prenasledovaní a mučení za svoju vieru
a mravné princípy, ako tomu bolo predtým, počas celých troch storočí a preto prišla
na rad laxnosť. Šíritelia púštnej spirituality poukazovali na to, že bez
disciplíny, sebazapierania, akéhosi „sparťanského“ životného štýlu, námahy,
utrpenia a obety niet rastu. Toto sa potom odrazilo aj v modlitbe: v jej forme,
postojoch pri nej, čase nachádzanom na ňu a pod. Mnísi, ktorí žili v púšti, žili asketickým
životným štýlom. Samozrejme, toto sa nedalo bez disciplíny. Vo svojom živote sa často
stretávali s pokušeniami. Nakoniec púšť samotná je obrazom ríše Zlého: je to miesto
nehostinné, neúrodné, zradné a človek je tu krehký a zraniteľný. Ježiš sám sa na púšti
stretol s pokušeniami diabla. Púštni otcovia sa preto v modlitbe snažili rozlišovať
a rozpoznávať to, čo k im prichádza od Boha a čo od Zlého. Svojím umŕtvovaním sa snažili
držať si na uzde svoje telo s jeho sklonmi. To všetko spôsobilo, že otcovia púšte
boli odborníkmi na dušu. Dokázali spoznávať pravdu o sebe i o druhých. Ich modlitba
bola spárená s prácou. Vo svojej modlitbe sa otcovia púšte zameriavali hlavne
na meditáciu o živote Ježišovom a o udržanie si osobného vzťahu nielen
s ním, ale so všetkými troma osobami Najsvätejšej Trojice. Snažili sa zažívať hlbokú,
kontemplatívnu jednotu s Bohom. Ján Kassián vyvinul dve formy modlitby, ktoré
sa neskôr dostali i na kresťanský západ: koncentrickú modlitbu a Ježišovu modlitbu.
Ježišova modlitba bola veľmi jednoduchá. Bolo to sústavné opakovanie jednej
vety z Písma alebo si ju mohol mních sám vytvoriť: „Ježišu, zmiluj sa nadomnou, hriešnikom!“
alebo „Sláva buď Trojici Najsvätejšej!“ a pod. Koncentrická modlitba je otvorenie
si svojho srdca i mysle – vlastne celého svojho bytia – Bohu, ktorý sa, ako nám hovorí
naša viera, nachádza v našom vnútri. Boh je nám bližší, než sme si sami sebe. Koreňom
každej modlitby je vnútorné ticho. Koncentrická modlitba je preto modlitbou ticha,
je zažívaním Božej prítomnosti ako základu, na ktorom je postavené celé naše bytie,
ako prameňa, z ktorého sa vynára celý náš život v každom svojom momente. Podľa niektorých
koncentrická modlitba je cieľom kresťanskej spirituality. Komu vyhovuje
táto modlitba najviac? Snáď ľuďom disciplíny, pevnej vôle, ľuďom túžiacim po sparťanskom
životnom štýle, po slobode od pokušení. Je stavaná pre ľudí slobody od vecí a nenaviazanosti
na veci. Pre ľudí, ktorí majú radi formálne, krátke, jednoduché modlitby, ako napríklad
Ježišovu modlitbu, ruženec a pod. Pre ľudí, ktorí túžia spoznávať seba, svoje temné
stránky a kráčať k slobode. Ďalšou je AUGUSTINIÁNSKA SPIRITUALITA, za
ktorej pôvodcu považujeme sv. Augustína, cirkevného otca zo 4. Storočia. Táto by sa
dala najlepšie vyjadriť slovom prenesenie (alebo zdnešnenie). Znamená to, že
Božie slovo, ktoré bolo vyslovené v minulosti, v nejakej konkrétnej situácii, prenesieme
do našej doby a situácie, a do konkrétnych okolnosti nášho života či už osobného
alebo komunitného a snažíme sa rozpoznať, čo toto dávne slovo chce povedať mne, nám,
človeku, ľuďom dneška. Takto sa Božie slovo stáva živé a použiteľné v našej konkrétnej
situácii. Uvažujme napríklad nad tým, ako by sme použili slová, ktoré Boh vyslovil
ľuďom v dobe proroka Izaiáša: „Teraz však toto hovorí Pán, tvoj stvoriteľ...: «Neboj
sa, veď ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj ... si drahý mojim očiam, vzácny
a ja ťa milujem ... Neboj sa, veď som s tebou ja»“ (43,1-5). Človek, ktorý obľubuje
tento typ modlitby, bude sa ku konkrétnemu Slovu správať ako k listu, ktorý Boh
napísal konkrétne jemu. Neuspokojí sa však iba s povrchnou, vonkajšou aplikáciou
Slova. Skúma a hľadá hlbšie, aby pochopil jeho čo najplnší význam. Čo tieto
slová znamenajú pre mňa v tejto mojej situácii? Aké konkrétne posolstvo mi Pán nimi
ponúka? Tento typ modlitby vychádza z toho, že Večná Múdrosť síce zoslala svoje slovo
raz, no určila ho pre ľudí každej generácie a každého miesta. A preto my potrebujeme
z nej vybrať to, čo chce táto Múdrosť povedať nám, našej dobe a miestu, na ktorom
sa nachádzame. My a naše okolnosti sú časné a konkrétne. Avšak Božia Múdrosť je univerzálna
a večná. Táto modlitba sa najviac hodí, alebo najviac priťahuje ľudí citlivých
a so silne vyvinutým darom intuície. Sú to ľudia, ktorí dokážu rozpoznávať
a vidieť to, čo iní často prehliadajú. Sú to v istom zmysle inovátori a proroci,
ktorým nechýba okrem jasného spoznávania i odvaha experimentovať.
No nakoľko mýliť sa nie je ťažké, títo ľudia musia byť veľmi pokorní a otvorení aj
pre preverovanie si toho, čo počujú i zo strany iných. Čo sa týka spôsobu používania
tejto metódy modlitby, ľudia tohto typu potrebujú mať na svoju modlitbu vyhradený
dostatočne dlhý čas a kľud, omnoho väčší než iné typy. Taktiež je
zaujímavé, že týchto ľudí priťahuje písanie si tzv. modlitbového denníka. Platí
o nich, čo povedal blahoslavený kardinál John Henry Newman: „Najlepšie sa modlím s
perom v ruke!“ Milí priatelia, toľko na dnešok, nabudúce sa pozrieme na iné typy
modlitby a na povahy, ktoré priťahujú.